Spojme sa pre vodu

„Žijeme v ilúzii, že Slovensko je zem bohatá na vodu. To bolo možno pred druhou svetovou vojnou,“ Ak chcete vedieť, ako je to s vodou a spôsobom vrátenia stratenej vody na Slovensko môžete čítať v reportáži Veroniky Verešovej z Denníka Postoj tu:

Alternatíva k vodnej nádrži Tichý Potok / Ako zabezpečiť hojnosť vody bez budovania priehrad „Žijeme v ilúzii, že Slovensko je zem bohatá na vodu. To bolo možno pred druhou svetovou vojnou,“ tvrdí hydrológ a environmentálny aktivista Michal Kravčík.

VEREJNÉ ZELENÉ PLOCHY VYSÝCHAJÚ A ZOHRIEVAJÚ MESTÁ TAK, AKO JE TO V KOŠICIACH

Horúčavy trochu ustupujú, ale rastie nový fenomén. Zriedkavejšie dažde v horúčavách nestíhajú dopĺňať vodu do zelených zón miest a tak sa trávnaté verejné priestory menia na žlté plochy. Staršie stromy na týchto plochách vydržia dlhšie suchá, ale mladé trpia. To je jeden problém.

Druhý ešte závažnejší je, že tieto vyschnuté plochy sa stávajú prispievateľmi tepla a prachu v prostredí. Tak ako bolo dnes v Košickom Čermeli. Tak je to v celých Košiciach i v iných mestách Slovenska, Európy a sveta.

Košičania si možno všimli, že v ostatných týždňoch niekoľko krát silne hrmelo a dážď nikde. Je to preto, lebo nad mestom sa vytvára tepelný ostrov, v ktorom je teplota aj viac ako 5 stupňov celzia vyššia. To teplto nedovolí mrakom "vliezť" do troposféry mesta a tak okolo mesta zaprší a mestu sa ujde zopár kvapiek.

Tiež odporúčam si všímať ako fungujú "zelené zóny" v meste. Ich teplota dnes pred obedom presahovala 40 stupňov. Teplota vzduchu v čase robenia termovíznej snímky (11:30) dosahovala v lokalite 26,2 stupňov Celzia. Len drobné fliačiky dosahovali nižšie teploty ako 40 stupňov Celzia. Ale nie nato chcem upozorniť.

Chcem upozorniť na súvislosť medzi vysychajúcim stromčekom (ľavý žltý kruh na fotke), ktorý bol vysadený asi pred dvomi rokmi a vedľa obrubníka na ceste kanalizačnou skružou (pravý žlty krúžok), ktorá zbiera dažďovú vodu z cesty a odvádza ju na účty vodárenskej spoločnosti.

Odhadujem, že každoročne odvedie z lokality toľko vody a z mestskej kasy za dážďovné na účet vodárenskej spoločnosti, že by asi jednoročný poplatok stačil na urobenie potrebných úprav, aby trávnatý koberec nevysýchal a mal teplotu o 10 stupňov nižšiu.

Mesto má však iný plán. Začalo dažďovou záhradou pred Magistrátom mesta, ktorá paradoxne zohrieva mesto. Stála údajne 800 tisíc €. My občania by sme však mali vedieť, že za tých 800 tisíc € by sa dalo zrevitalizovať podobných lokalít, ako vidíte na fotke, viac ako 200 po Košiciach, ktoré by zbierali dažďovú vodu z ciest do parkov a ochladzovali nám mesto a čistili vzduch od prachu. To by však mali tomu mestu rozumieť tí, ktorí sú platení z našich daní, že neradno plytvať verejnými peniazmi.

KANALIZOVANÍM DAŽĎOVEJ VODY Z MIEST, RASTÚ TEPLOTY V NICH

Dnes na vrchole dňa v Košiciach dosahovali teploty 37 stupňov Celzia. Tak som sa vybral na KVP, kde v roku 2004 bol zrealizovaný jeden z prvých z prvých vodozádrných opatrení, aby som zistil, ako lokalita bez záujmu marketérov, prispieva ku klimatizácii urbanizovaného prostredia.

Sám som ostal v šoku, keď termovízia ukázala teplotu striech áut cez 73 a teplotu asfaltu cez 68 stupňov Celzia. Teplota na vedľajšej kedysi na kosť vysušenej lokalite sa vyšplhala takmer na 35 stupňov Celzia. Ak by nebola zrevitalizovaná, teplota by sa aj tu šplhala na úroveň teploty asfaltu.

Teraz tak snívam, čo by sa stalo, ak by celé mesto bolo robené tak, že všetka dažďová voda zo spevnených plôch by bola zbieraná do zelených zón. Tie by v lete iste nevysychali a teploty v meste v horúcom lete by boli o 3-5 stupňov nižšie. Ale to by musel mestu veliť človek, ktorý má cit pre zodpovednosť za svoje rozhodovanie. V Košiciach stačí spraviť marketingové služby, natočiť videjká a tváriť sa, že problém je riešený.

Pred 20-mi rokmi na lokalite sa mali stavať garáže. Ak by sa tak stalo, teplota v lokalite by bola minimálne i jeden stupeň vyššia. Za bývalého vedenia mesta, mesto zbartrovalo lokalitu so súkromníkom a tak, lokalita, ktorá plní verejnoprospešné služby je v súkromných rukách. Iste sa tam niečo postaví. Najlepšie lokalitu pod názvom NOVÝ ŽIVOT V MESTE.

ÚZMEMNÉ PLÁNOVANIE MIEST A OBCÍ POTREBUJE ZÁSADNÚ ZMENU AK NECHCEME SKOLABOVAŤ V EXTRÉMOCH

Je byť úžasne byť súčasťou vedeckovýskumného tímu konzorcia, ktoré realizuje projekt LAND4CLIMATE, ktorý je financovaný HORIZON EUROPE. Pred tímom stojí množstvo výziev s hľadaním odpovedí na to, ako pri využívaní zemského povrchu meníme teplotný režim v prostredí, kde žijeme.

Zvykneme hovoriť, že žijeme v tepelných bublinách, ktoré sa rozprestierajú nad mestom, v ktorých je vnútorná teplota vyššia, ako vonkajšia, teta teplota krajiny mimo mesta. Bežne sa hovorí, že teplota vo vnútri mesta je aj o 3–5 stupňov vyššia, ako teplota mimo mesta. Áno sumárne to môže byť tak, preto je zaujímavé sa pozrieť na konkrétne plochy, ktoré sú súčasťou potrebnej infraštruktúry prostredia.

Často chodíme do obchodov a najradšej do nákupných centier, kde vieme nakúpiť takmer všetko. V letných horúčavách by sme najradšej zaparkovali auto do tieňa nejakého stromu, aby po nákupe sme nasadli do auta s príjemnou klímou. Preto hľadáme tieň pre auto. Miesto v tieni sa nám zrejme neujde, lebo takto rozmýšľajú všetci návštevníci obchodného centra. A tak zaparkujeme aj na Slnku. Ja som to tak urobil 26.júna.

Po nákupe, v horúčave som si uvedomil, že treba zdokumentovať to neznesiteľné teplo na parkovisku. Vytiahol som mobil s termokamerou a tá ukázala na Slnku 53,4 stupňov Celzia. Za krátku chvíľu sa obloha zatiahla mrakom. Teplota parkoviska okamžite klesla takmer o 4 stupne.

To parkovisko pred obchodným centrom bolo vybudované, samozrejme s akceptáciou všetkých certifikátov aj s povinnosťou vysadiť stromy. Samozrejme stromy zavlažované dovážanou vodou cisternami. Tie stromy sú staré viac ako 20 rokov a vyzerajú ako keby boli vysadené včera. Prečo? Nuž z jednoduchého dôvodu. Živoria. Majú malo vody,

Tú vodu, ktorú pod parkoviskom pri výsadbe vysali, ale ďalšia voda z dažďa sa nedopĺňala, lebo ju cez kanalizačné systémy odvádzame do rieky. A tak stromčeky živoria. Keď nezvládnu, tak prídu odborníci a vystavia papier, že treba nasadiť iný druh stromov, lebo v danej lokalite tento druh nezniesol tie podmienky, ktoré sme pri územnom plánovaní a rozhodovaní nezvládli.

A to ej aj dôvod, prečo vznikol projekt LAND4CLIMATE, aby dal odpovede na takéto anomálie, aby sme priniesli riešenia, ktoré nám prinesú odpovede ako definovať, navrhovať a využívať krajinu, aby sme v mestách nevytvárali vysušené tepelné bubliny, ale rozvíjali územia tak, aby zvyšovali štandardy kvality prostredia v prebiehajúcej klimatickej zmene. Parkovacie miestá v mestách sú typickým príkladom extrému prehrievania a tu by sme mali začať, ako na to.

KAŽDÉ VYSUŠENIE ZEMSKÉHO POVRCHU OHROZUJE VAŠE ZDRAVIE

Toto je ihrisko s umelou trávou, ktorých bolo na Slovensku vybudovaných stovky. Z každého takého ihriska bol zabezpečený odtok dažďovej vody. Tak, ako nám to projektanti urobili, aby sa vyčerpali eurofondy. Píšem to preto, lebo dnes som zahliadol na sociálnych sieťach komerčný produkt, ktorý ponúka „vynIkajúci“ produkt umelého trávnika do vašej záhrady.

Tak priatelia, aby Ste tomu rozumeli. Ak by Vás to napadlo vymeniť živý tráVnik vo vašej záhrade za umelý, vedzte, že teplota na Vašom dvore v letných horúčavách bude vyššia v lete minimálne o 15 stupňov. Už nechcite vedieť ani o kumulatívnom efekte množstva takých riešení na klímu našich intravilánov, regiónov i štátov.

Všetci poukazujeme na rast tepelných ostrovov v našich mestách a obciach, v ktorých sa nedá dýchať, ale naši projektanti, územní plánovači, architekti, urbanisti a legislatívci stále považujú dažďovú vodu za odpad. Svoje ponúkané riešenia považujú z skvelé startupy, ktoré Vám žiaľ zhoršujú Vaše prostredie.

Robia to údajne preto, aby nám vytvárali vysoký štandard kvality životného prostredia. Mali by Ste však vedieť, že nad umelými trávnikmi nie len teplota stúpa, ale aj znečistenie. Prečo? Lebo so znižovaním výparu klesá vlhkosť.

S poklesom výparu rastie šanca plávanie polutantov vysušeným vzduchom a to Vaše deti dýchajú a potom chodíte za lekármi, aby pomohli Vašim deťom pred astmatickými ochoreniami. Prosím nerobte to v záujme svojich detí

FALOŠNÁ KLIMATICKÁ MUZIKA

Čím viac študujem fungovanie malých vodných cyklov, tým viac si uvedomujem, v akom nebezpečenstve žije súčasné ľudstvo. Bez ohľadu na to, či chce počuť o realite, alebo nie, mojou povinnosťou dávať na známosť nebezpečenstvo, ktoré na nás číha za rohom.

V poslednom období som prelozil všetky kontinenty a porovnával som charaktery zrážok. Ich dynamiku, rozdielnosť v čase a priestore a hľadal som súvislosti. Našiel som jednu súvislosť, ktorú odborná komunita úplne podceňuje, napriek tomu, že má logické fyzikálne vysvetlenie.

Vzťah medzi teplotou a zrážkami počas roka. Z množstva príkladov tohto vzťahu som si vybral hlavné mesto Španielska, aby som poukázal ako žiaľ efektívne reaguje výdatnosť zrážok na teplotný režim krajiny. Sústredil som sa na Pyrenejský polostrov preto, lebo tu sa krajina mení na púšť a s tým súvisí zmena v charaktere zrážok počas roka.

Túto zmenu je to možné vysvetliť fyzikálnym zákonom 2. termodynamickej vety. Tá jednoducho hovorí, že teplo sa šíri od zdroja. Vysušovanie Pyrenejského polostrova totiť vytvára v letnom polroku silný tepelný ostrov, ktorý bráni vstupu vlhkejších vzduchových hmôt od mora. S nástupom leta sa totiž vysušená krajina Pyrenejského polostrova rýchlo prehrieva a vytvára tepelný izolovaný ostrov.

Na jeseň je to presne naopak. Vyschnutá krajina polostrova sa rýchlo ochladzuje. V tom čase moria tepelne kulminujú. Podľa 2. termodynamickej vety je troposféra nad morom viac nahriata, ako nad Pyrenejským polostrovom a vtedy sa vlhké morské prúdy tlačia do chladnejších vrstiev. Vertikálne, ale aj horizontálne.

S tým prichádzajú extrémne dažde, ktoré prinášajú do vyschnutých krajín katastrofálne povodne. Ak sa bude pokračovať vo vysušovaní pevnín, pre ľudstvo tzo bude mať katastrofálne dopady.
Čo z toho vyplýva? Nuž jednoduchý poznatok. Všetky prvky v krajine z ktorých je kanalizovaná dažďová voda do potokov, riek a oceánov, sú vlastne vody, ktoré v minulosti termoregulovali krajinu.
Ak sa pozrieme na charakter rozdelenia zrážok v Madride vidíme, že tam je už praktický vyprázdnený malý vodný cyklus. Na vyprázdení malých vodných cyklov úspešné pracovala civilizácia Od Sahary, cez
Arabský polostrov až po Perziu.

Preto v Mekke v pondelok už dosiahla teplu nad 51 stupňov a počas horúčav skolabovali stovky pútnikov do Mekky. Takže len pracujem ďalej na vyprázdňovaní malých vodných cyklov. Dosiahneme grandióznych výsledkov v rýchlosti samo zničenia.

SOLÁRNE ELEKTRÁRNE ZOHRIEVAJÚ ATMOSFÉRU

Solárne elektrárne sú zaradené k technologickým špičkám na výrobu ekologický čistej energie. Za akú cenu?

Táto termovízna snímka urobená včera po 15:00 hod. prezrádza, že prispieva k prehrievaniu troposféry a tým aj k extremalizácii počasia.

Ak sa pozrieme na panely solárnej elektrárne, tak vidíme, že včera ich teplota sa pohybovala okolo 47 stupňov. Teplota solárnej elektrárne bola vyššia ako okolité prostredie o viac ako 15 stupňov

Takže máme dobré našľapnuté. To len aby Ste vedeli. Verejné zdroje financujú prehrievanie atmosféry a samozrejme aj extrémy v počasí a my obyčajní ľudia potrebujeme to vedieť, aby nás neohlupovali rozprávkami.

ZELENÉ INOVÁCIE V ÚZEMNOM PLÁNOVANÍ KOŚIC PREHRIEVAJÚ MESTO

Jedným z trendom v územnom plánovaní sú zelené inovácie. Tie by mali prinášať benefit v adaptácii na zmenu klímy. Tak sa pozrite ako to funguje v Košiciach a nedovoľte žiadne umelé trávniky v mestách. Tie totiž Vaše prostredie ešte viac prehrievajú.

Všimnite si medzikoľajový priestor na Košickom sídlisku Terasa. Prostrední pásy okolo koľají sú minimálne o 10 stupňov teplejšie ako tie okrajové. Prečo? Nuž jednoducho preto, že postranné pásy medzi vozovkou a spomínanými 5-mi pásmi sú pokryté živou trávou. Tam je teplota na úrovni stromov. Prečo? lebo živá tráva vyparuje vodu a chladí. Umelá tráva na zelenom koberci v medzikoľajisku totiž nevyparuje vodu.

Pod ňou je drén, ktorý zbiera dažďovú vodu a odvádza do kanalizácie a mesto platí vodárenskej spoločnosti za jej odkanalizovanie. Ročne viac ako 10 tisíc €. Zároveň zohreje územie o viac ako 7 000 MWh tepla.

Teraz keď prichádzajú letné teploty, tak si spomeňte na to a aj na imitácie kropenia ciest autami a tiež rozprašovania vody do vzduchu, aby sme sa ochladili. Tiež si pripomeňte marketingové správy o novom územnom pláne Košíc. Tvorcovia nového územného plánu Vám iste prezradia, že v takej malej mierke územný plán sa nedá urobiť...

S kolegom a priateľom Jurajom Kohutiarom sme vo vedeckom článku "VODA PRE INTEGRATÍVNU KLIMATICKÚ PARADIGMU", ktorý bol publikovaný v International Journal of Water (2010 Vol.5 No.4). V ňom sme napísali:
„Podľa logiky novej vodnej paradigmy (NVP) je odlesňovanie, priemyselné poľnohospodárstvo a urbanizácia, čo určujú klímu odvodňovaním pôdy, takže viac slnečnej energie sa vracia do atmosféry ako citeľné teplo, a nie ako latentné teplo z vyparovania. Človekom vytvorené „horúce platne“ vedú k nepravidelným zrážkam a iným klimatickým destabilizačným účinkom, ktoré sa však dajú zmierniť ochranou dažďovej vody a opätovnou vegetáciou. Táto integrovaná paradigma kombinuje manažment klímy, vody, biodiverzity a pôdy s dôsledkami pre poľnohospodárstvo, lesníctvo, inžinierstvo, urbanizmus a regionálne plánovanie.

Tých 14 rokov plne potvrdilo to, čo sme tam napísali. Viac tu, čo sme napísali: www.inderscience.com/info/inarticle.php?artid=38725

TAK TAKTO VYZERÁ SKOLAUDOVANÝ A ZABÝVANÝ PRVÝ WIKIHOUSE NA SLOVENSKU :-)

NA KYSUCIACH DIVIACI POMÁHAJÚ ZADRŽIAVAŤ DAŽĎOVÚ VODU

V súvislosti s povodňami na Dunaji chceme upozorniť na experimentálny výskum zadržiavania dažďovej vody v poškodenej krajine prostredníctvom Natural based solutions (NBS). Ten sa realizuje na Slovensku v povodí rieky Kysuca, ktorá je súčasťou riečnej siete povodia Dunaja.

V projekte sa uplatňuje viacero technických riešení. Zadržiavajú sa dažďové vody vo svahu (orbou po vrstevnici), zbieranie dažďovej vody z cesty (odrážky na cestách so vsakovacími jamami), či zadržaním dažďovej vody v eróznych ryhách, či v periodický vysychajúcich potokoch (drevené hrádzky). Celá myšlienka je zadržať v poškodených ekosystémoch dažďovú vodu.

Kolega, ktorý je poľovník a pozná mentalitu divej zveri prišiel s originálnym nápadom. Pozvať k spolupráci aj diviakov, aby sme rozšírili okruh spolupracovníkov na realizácii NBS. Ukazuje sa, že nie len človek a bobry dokážu pomáhať ochrane vôd, ale môže úspešne fungovať aj spolupráca človeka s diviakom.

Kolega vytvoril 3200 dier do zeme v primeranej štruktúre a do nich nasýpal kukuricu a diery zasypal. Diviaci urobili z 3200 dier jamy a v nich sa teraz zbiera dažďová voda. Neodteká do potoka, ale vsakuje do zeme. Vidíte to na ľavom obrázku. Táto zadržaná dažďová voda neprispieva k povodniam, ale vytvára ekosystémové služby. Vsakuje do zeme, doplňuje pôdne a podzemné vody, posilňuje rast vegetácie, ukladá uhlík do pôdy a termoreguluje krajinu.

Tento experiment je súčasťou vedecko-výskumného projektu DANUBE LIGHTHOUSE, podporené Európskou Úniou finančným mechanizmom HORIZON EURÓPE a zozbierané výsledky budú k dispozícii všetkým zainteresovaným, nie len pre povodie Dunaja, ale všetkým, kto prejaví záujem. Slovenským členom konzorcia DANUBE LIGHTHOUSE je občianske združenie ĽUDIA A VODA.

A my máme riešenie:-).
Európa potrebuje nie ZELENÚ ale MODRÚ DOHODU. Ale nie sme certifikovaní VEDÚCOU ÚLOHOU STRANY V SPOLONOSTI. Čo máme robiť?

KOŠICKÁ DAŽĎOVÁ ZÁHRADA OTEPĽUJE

Košice je zvláštna komunita plná kurióznych pseudoriešení. Najnovšie pribudlo pred Bielym domom. Tu pribudla pseudodažďová záhrada, za niekoľko 100 tisíc €, ktorá mala prispieť k ochladzovaniu vydláždeného prostredia

Výsledok je presne opačný. Pozrite termovíznu snímku, ktorá potvrdzuje, že dažďová záhrada neochladzuje, ale zohrieva. Iste to robili experti, ktorí vlastne týmto riešením zrejme chcú potvrdiť, že dažďové záhrady na zbieranie dažďovej vody v zelených zónach mesta vlastne nefungujú. Dôležité je, že mesto má vládnutý marketing pseudo riešení a míňa peniaze na ne.

AK CHCEME MAŤ MENEJ EXTRÉMOV POČASIA A MENEJ záplav, OCHLADZUJME MESTA DAŽĎOVOU VODOU

V minulom nedávnych statusoch som prezentoval poznatok, že k extrémnym prívalovým dažďom v horských oblastiach Európy prispieva intenzívne prehrievanie urbanizovaného prostredia, ktoré je orientované na čo najrýchlejší odtok dažďovej vody do riek a morí.

Len z veľkých európskych miest sa každý rok odvádza do morí a oceánov viac ako 40 kubických kilometrov dažďovej vody. Toto je náš smutný príspevok k stúpaniu hladín oceánov. Ak by každý vlastník nehnuteľnosti v Európe nečakal na konanie politikov a zastavil by odtok dažďovej vody zo svojej nehnuteľnosti a napojil ju na BIOKLIMATICKÚ ZÁHRADU, ochladil by svoje prostredie a prispel by k návratu vody do malých vodných cyklov a zmierneniu extrémov počasia.

Ak by to urobila len polovica vlastníkov nehnuteľností v európskych mestách, ročná produkcia citeľného tepla do troposféry by sa znížila minimálne o 14-tisíc TWh. Aby bolo jasné, ide o množstvo tepla/energie, ktorú súčasné ľudstvo spotrebuje za jeden mesiac.

Všimnite si záznam termosnímku zo včera. V Bioklimatickej záhrade v Košiciach je teplota 20,5 0C a najvyššia teplota na fasáde je takmer o 5 stupňov vyššia. Teplota zemského povrchu v okolí záhrady je asi o 2 stupne vyššia.

Ak by sa aplikovalo zbieranie dažďovej vody do bioklimatických záhrad vo všetkých európskych mestách, zabránili by sme prehrievaniu miest a znížili by sme tým výskyt dažďových bômb a aj iných extrémov počasia. Aj v Bratislave, či v Košiciach

Už nehovorím o zmierňovaní rizík povodní, pretože dážď by sa vylial na väčšie plochy a s menšou výdatnosťou. Konečne by sme politikom ukázali cestu, ako efektívne, lacno a pomerne rýchlo ozdraviť klímu bez veľkých rečí a teoretizovania.

Toto bol prvý vážnejší projekt na ochranu Slovenska pred povodňami, ktorý sa zrodil vďaka veľkého záujmu vedenia obce Horný Hričov a dostal názov HRIČOVSKÁ VODNÁ CESTA.

Projekt chráni mních Tomaš Waterhouse, ktorý sa zatúlal na Hričovský hrad, keď anglický kráľ Hendrich VIII rozpustil poslednú skúpinu mníchov vrecárov a tu liečil ľudí liečivými bylinkami.

Teraz mních Tomáš chráni liečivý prameň a dohliada na funkčnosť projektu, ktorý zrealizovala firma EKOSTAV z Oščadnice a slúži miestnej komunite už 16 rokov. Projekt odolal všetkým kuvičím hlasom a neprajníkom Slovenska, že opatrenia zrealizované tímom Kravčíka už dávno zhnili a voda odniesla.

DEKADENTNÉ KOŠICE

Košice je taká zvláštna komunita. V 60-tých rokoch minulého storočia vyhodili Mlynský náhon z mesta. Urobili provizórne bypasy, ktoré fungujú doteraz.

Čermeľský potok, ktorý zbiera vody z Košických lesov pre istotu zaústili do Hornádu popod prívodný kanál, ktorý z hate transportuje špinavé vody do Mlynského náhonu. Pre istotu mesto Košice pripravilo projekt na návrat vody do mesta za 14 mil. €, aby sme sa kochali špinavou vodou.

Odhadujem, že by stačilo odstrihnúť sa od vôd Hornádu, ktoré v čase búrok obsahujú veľa bahna z erózie poľnohospodárskej pôdy v povodí Svinky a vody Čermeľského potoka presmerovať do Mlynského náhonu. Stalo by to až 300 tisíc €. Asi je to málo pre bombastický marketing nezmyslov

Toto mokradné jazierko bolo vybudované v rámci projektu MODRÁ ŠKOLA pred 10-mi rokmi pri škole v Slanci na východ od Košíc. Každoročne vracia stovky kubíkov dažďovej vody zo strechy školy do malých vodných cyklov.

Realizácia tohto jazierka bola súčasťou programu MODRA ŠKOLA, aby generácia detí lepšie vnímala a chápala súvislosti vody v životnom prostredí. Takých a podobných projektov bolo v roku 2013 zrealizovaných 78 (jedno v jednom okrese), ako súčasť posilňovania vzťahu našich detí k vode a k prírode. A takto to funguje doteraz.

Vtedy sa podarilo za Radičovej vlády robiť aj také maličké zázraky, aby finančné prostriedky z Nórskeho finančného mechanizmu prinášali radosť aj deťom v škole v Slanci. Si predstavte len to, ak by takéto malé zázraky boli vybudované len tisícoch verejných budov, koľko vody by sme vrátili do malých vodných cyklov?

QUO VADIS SLOVENSKO

Dnes je 20 rokov, čo sme v EÚ. Okolo seba počúvam množstvo tupých rečí, ako bolo pred vstupom lepšie. Nechcem hodnotiť všetko, ale rád by som prispel k diskusii svojím pohľadom cez vodu, ktorej sa snažím porozumieť

V 90-tych rokoch minulého storočia môj tím dospel k viacerým poznaniam stavu vody, ktoré sme zverejnili v roku 2000 v knihe VODA PRE TRETIE TISÍCROČIE Knihu sme finalizovali v čase, keď som za zložitých okolnosti ocitol v nemocnici a môj život visel na vlásku.

S písaním knižky súvisel aj veľmi šokujúci mail z USA, v ktorom sa ma pýtali ako je možné, že som tak zlyhal, že zneužívam ľudí pre svoje súkromné záujmy a oni mi tak verili. V tom čase bolo totiž bolo Američanom dane na vedomosť, akí sú hlúpi, že mi udelili Goldmanovú Environmentálnu cenu a ja to zneužívam pre svoje potreby.

Počas 6 týždňovej hospitalizácie v nemocnici som nevedel pochopiť, ako môžu ľudia byť takí zlí. Nastali zlé časy a dostal som sa do veľkej izolácie environmentálneho hnutia. Nebolo jednoduché sa z toho spamätať. Bolo ubližované mojej manželke i deťom. Jednoducho bol robený neuveriteľný tlak na to, aby ma umlčali.

Ja som napriek príkoriam a nepochopeniu bývalých priateľov, ktorým som veril pokračoval ďalej. Tvrdohlavo som obhájoval svojú česť. Rodina ma podržala. Teraz to nie je dôležité. K tomu sa vrátim možno v budúcnosti. Dôležité teraz je poznanie, kde sa orientuje vodné hospodárstvo na Slovensku a aké nebezpečné úskalia pred nami stoja hlavne preto, lebo verejná politika vodného hospodárstva je v úplnom úpadku.

Aby sme pochopili historické súvislostí, vraciam ku knihe VODA PRE TRETIE TISÍCROČIE, v ktorej je napísané presne to, čo treba robiť a čo sa neakceptovalo. Teraz každý triezvo zmýšľajúci človek môže si zhodnotiť to, čo bolo poznanie v roku 2000 a kde sa vodné hospodárstvo nachádza. Tu je citát z knihy:

"Mimovládne organizácie prispeli svojou činnosťou v oblasti vodného hospodárstva ku konštruktívnemu dialógu predloženými alternatívami". Dodávam, že už v roku 1994 mimovládnej organizácie predložili koncept Alternatívnej vodohospodárskej politiky, ktorej úroveň presahovala EÚ Rámcovú smernicu pre vodu, ktorú Európsky parlament schválil v decembri 2000 a bol 2. júna 1995 schválený v NRSR.
V knihe ďalej píšeme: "Pretože nielen odborníci a štátne orgány, ale aj mimovládne organizácie majú legitímnu a dôležitú úlohu v rozhodujúcich procesoch vodného hospodárstva, kritické situácie sú najlepšou príležitosťou, ako urobiť pozitívne zmeny vo vodnom hospodárstve na Slovensku. Preto je potrebné v spoločnosti vykonávať mnohé systematické programy na motiváciu občianskej spoločnosti a priamej demokracie pri ochrane, tvorbe a využívaní vodných zdrojov. Vzhľadom na veľké rezervy v riešení dôležitých spoločenských problémov práve kvôli vode je potrebné urobiť nasledovné kroky:

1. Zvýšiť ekologickú výchovu v spoločnosti, aby ľudia mohli zmeniť pohľad na vodu, povodia a rieky, vymyslieť spôsob, ako vzbudiť záujem ľudí o rozhodovací proces pri ochrane, tvorbe a využívaní vodných zdrojov.

2. Potrebujeme vytvoriť vzájomné prepojenie ľudí, vlády a výskumu všetkých, ktorí sa zaoberajú ochranou povodí. Umožniť im pochopiť, že aj občania a mimovládne organizácie majú oprávnenú úlohu riešiť problémy vodných zdrojov, povodí, biodiverzity a klimatických zmien.

3. Určiť priority, čo je potrebné urobiť a ako týmto prioritám venovať pozornosť, zaviesť systém a riešiť problémy od najdôležitejších po menej jednoduché.

4. Potrebujeme získať zručnosti v rokovaniach a podpore záujmu o problémy v povodiach. Pomôže to pri formálnych vyjednávacích situáciách, ako aj pri každodennej práci pri vytváraní koalícií a neformálnych skupín, ktoré prejavia záujem riešiť vodohospodárske a ekologické problémy povodí.

5. Potrebujeme počúvať druhých, aj keď sa s nimi nerozprávame. Máme v ňom najväčšie rezervy na Slovensku. Počúvať miestnych ľudí je tu úplne neznámy pojem.

6. Musíme sa naučiť myslieť a vidieť povodie zo systémovej perspektívy. Musíme si ujasniť súvislosti a vplyvy na ekonomické aktivity, stav vôd, interaktívne vplyvy v povodí na systémovej úrovni a tiež pochopiť súvislosti lokálnych problémov s celým povodím.

7. Musíme podniknúť potrebné kroky, aby údaje a informácie o povodí boli dostupné pre každého. Hlavne o vplyve ekonomických aktivít na vysychanie povodí a narúšanie biodiverzity a o tom, ako môže každý aktívny zásah do povodia prispieť k pozitívnej zmene.

8. Treba mať stále na pamäti, že plán je dobrý len do takej miery, do akej je dobrá jeho realizácia. Na Slovensku máme veľa rozpracovaných strategických plánov rozvoja, ktoré neboli a nebudú realizované.

9. V rozhodujúcom procese nemusíme prijať len symbolickú úlohu. Je potrebné požiadať o primeranú úlohu. Zdroj verejnej apatie v rozhodnom procese pramení z toho, že snahy občanov často nemajú správny efekt.

Keďže verejnosť najlepšie pochopí potrebu zásadnej zmeny manažmentu povodí v tragických prípadoch, dovoľujeme si čitateľom tohto publikácie ponúknuť, metódy a prístupy na zmiernenie rizík spojených s povodňovými situáciami. Pre ilustráciu uvádzame, že v roku 1999 bolo na Modrej planéte viac ako 700 zemetrasení, záplav, hurikánov, tajfúnov a ničivých období sucha, pri ktorých zomrelo viac ako 700 000 ľudí a ekonomické škody boli viac ako 80 mld. USD. Je to tretia najvyššia suma za viac ako 80 rokov". Koniec citátu.

Po tých 24 rokoch začínam chápať nie len to, že Slovensko je v zajatí nie len temných síl vlastného úpadku, ale aj preto, že sme v permanentnej duchovnej biede bez sebareflexie. Zrejme aj preto túžime po ešte väčšom zotročení, v akom sme.

Tí, ktorí to tak nastavili, využívajú chaos a duchovnú biedu na ešte väčšiu porobu v akej sme a usmerňujú kritiku na tých, ktorí sa pri vstupe Slovenska do EÚ rozhodli, že nám dajú príležitosť.

Pre mňa, najväčším sklamaním je, že na tom duchovnom úpadku kolaborovali aj tí, ktorí vo svojich zrkadlách tárajú, ako pomáhajú Slovensku na ceste k prosperite.

KOŚICKÝ KRAJ A KOŠICE SA DOSTALI NA ENVIRONMENTÁLNU MAPU DOBRÝCH RIEŠENÍ EÚ

ENVIRONMENEURÓPSKA ENVIRONMENTÁLNA AGENTÚRA zverejnila správu Adaptácia miest v Európe: čo funguje?
Implementácia opatrení v oblasti klímy v európskych mestách (www.eea.europa.eu/publications/urban-adaptation-in-europe-what-works).

Košický parlament 24.2.2005 schválil Košický protokol pre vodu (https://static.kosice.sk/s/15acf68da6f00a9acb044/show). 19.2.2021 Košický krajský parlament schválil Plán obnovy poškodenej krajiny Košického kraja (https://web.vucke.sk/files/sk/kompetencie/regionalny-rozvoj/program-obnovy-krajiny/akcny_plan_vodnych_rad.pdf). Túto iniciatívu si všimla aj Európska komisia a zahrnula medzi dobré riešenia hodne zreteľa pre celú Európu.

Chcem touto cestou všetkým tým, ktorí na tom pracovali a pomáhali rozvíjať riešenia ozdravovania klímy v našom kraji poďakovať a verím, že mesto i kraj na východnej hranici Schengenskej zóny bude v tejto agende lídrom pre celú Európu, aby sme ukázali cestu pre bezpečnú klímu Európy.

PRÍBEH JEDNEJ INSITNEJ HRÁDZKY Z KYSUCKÉHO LIESKOVCA

Myslíš si, že som škaredá? Áno viem to. Nepáčim sa Ti, lebo do mňa investovali sotva 100 €. Niektorí mi dávali životnosť rok. Iní dva. Smiali sa mi, že neudržím tu ťarchu, ktorú zanedbávaním starostlivosti o krajinu Ste mi ju nahromadili na moje bedrá. Nesiem asi 25 ton toho bahna, ktoré ak by som tu nebola by bolo uskladnené v Hričovskej nádrži.

Odborníci na odpady povedali, že by to bahno v nádrži bolo nebezpečný odpad, ktorý ak by Ste Vy ľudkovia chceli zlikvidovať, tak by Ste museli investovať viac ako 1000 €. A ja to bremeno držím už 13-ty rok, keď ma postavili. Nesmejte sa mi. Nenadávajte mi, že som škaredá, slúžim Vám. A nie len Vám.

Občas sa pri mne zastavia lesné zvieratka, ktoré hľadajú márne vodu široko ďaleko. Len na mojich bedrách si vedia uhasiť smäd. Tak ma prosím zveľaďujte a doplňte ďalšie moje priateľky, aby sa tá ťarcha rozložila aj na kamošky a nebola iba na mojich bedrách...

SOM MIMOVLÁDKA A 30 ROKOV PRINÁŠAM RIEŠENIA, ABY NAŠA ZEM MALA DOSTATOK KRVI AJ PRE TVOJ ŽIVOT. PROSÍM NETRESTAJ MA ZA TO.

POĽNOHOSPODÁRI A LESNÍCI EÚ MÔŽU ZÁSADNE POMÔCŤ OZDRAVIŤ KLÍMU EURÓPY

Európska aliancia pre regeneratívne poľnohospodárstvo (EARA) zverejnila Politický dokument, ktorý reaguje na Spoločnú poľnohospodársku politiku EÚ. Tento politický dokument iniciovali zakladajúci farmári EARA ako odpoveď na rezervy spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ.

Predkladatelia tvrdia, že perspektíva poľnohospodárstva v Európe spočíva v posilňovaní trvalej regenerácie a zdravia ekosystémov, čo v súčasnej európskej poľnohospodárskej politike chýba.

EARA prináša hlasy odborníkov na obnovu prírodných zdrojov a priekopníkov do centra politických diskusií o potrebe transformácie európskych agropotravinárskych ekosystémov.

Celý dokument je tu. https://lnkd.in/eYVCtaPq.

Sme radi, že náš model holistickej regenerácie prírodných zdrojov (WATER ROTOR) je súčasťou strategického dokumentu. Dúfam, že prispeje k politickým rozhodnutiam, ktoré zachovajú potravinovú, vodnú, environmentálnu a klimatickú bezpečnosť Európy.

lnkd.in

DOBRÉ RÁNO SLOVENSKO. DNES MÁME HISTORICKÚ PRÍLEŽITOSŤ DOKÁZAŤ, ŽE SME SLOBODNÍ A ZODPOVEDNÍ ZA SVOJU BUDÚCNOSŤ.

A JE VYMAĽOVANÉ!
AMERICKÍ OCHRANCOVIA PRÍRODY POMÁHAJÚ VOĽNE ŽIJÚCIM ŽIVOČÍCHOM MAŤ VIAC VODY V EKOSYSTÉMOCH.
SLOVENSKÍ OCHRANCOVIA PRÍRODY NECHÁVAJÚ ŽIVOČÍCHOM VYSUŠENÚ KRAJINU, NECH SA PRISôSOBIA

Najnovši výskum chránených ukazuje, že niektoré druhý tetrova sú závislé od mokradí a oblastí s dostatočnou vodou, ktoré sa okrem štátnych lesov môžu nachádzať často aj na súkromných pozemkoch (zvlášť v augustovom období predtým, ako na zimu migrujú do chránených oblastí).

Záver vyskumu z rokov 2015-2022? Hrádzky a zadržiavanie vody „Prospievajú celému množstvu druhov voľne žijúcich živočíchov, a preto ryby a divá zver sú priťahované do takýchto oblastí,“ hovorí Chris Yarbrough, biológ ochrany biotopov zo Štátnej ochrany, oddelenia rýb a zveri štátu Idaho.

Oblastný riaditeľ Oddelenia ochrany prírody v Idahu, Chris Black, pozval na výskum odborníkov na ochranu z :
➡️ochranárskej komisie,
➡️NRCS (Natural Resources Conservation Commission- federálna ochrana prírody USA
➡️Zväz na ochranu bažantov,
➡️Ministerstvo ochrany a správy rýb a divokej zveri v štáte Idaho (Department of Fish and Game),
➡️Kancelária premiéra, oddelenie na ochranu druhov zverí a biotopov, a
➡️federálne ministerstvo USA na ochranu rýb a divej zveri,
-aby počas 18 mesiacov na uvedenom území nainštalovali 20 hradzok a 60 iných štruktúr. Výskum bol financovaný z prostriedkov na ochranu Tetrova a príspevkov z Ministerstva ochrany ŽP USA, divej zveri a rýb.

Záver?

✅Hradzky „podporujú vodu,
✅vytvárajú priaznivé prostredie pre chránené druhy žiab ,
✅ tetrov a
✅pre bobrov“.

"Je to lacný spôsob, ako získať väčší stupeň ochrany týchto živočíchov a veľa iných benefitov na ochranu a podporu biodiverzity ."

Tetrov môže byť citlivý na vyrušovanie človekom, čo vedie k rastúcim konfliktom medzi ochranou druhov a ľudskými aktivitami v biotopoch tetrovov, najmä v zvyškových populáciách. Z tohto dôvodu Ministerstvá 14 štátov USA pristupujú od roku 2015 k ochrane všetkých druhov tetrova novými programov revitalizácie, najviac od roku 2020 a 2022.

Nové návrhy legislatívy jednotlivých štátov povoľujú akúkoľvek nutnú výstavbu ci prestavbu s ohliadnutím na biodiverzitu, a teda … výstavba hradzok je súčasťou projektov.

(Príkladom sú okrem iného i povolenia na výstavbu veterných či solárnych fariem, ktoré musia zabezpečiť i prírode blízke riešenia, ako sú hradzky).

Týmto pozývame Štátna ochrana prírody SR na spoluprácu za záchranu biotopu tetrova hlucháňa na Slovensku. Spoločným úsilím a výskumom sa dá dosiahnuť viac.

Zdroj:
http://www.nrcs.usda.gov/about
https://www.iascd.org/

Tu je príklad revitalizácie po lesnom požiari .
https://fb.watch/gvURc4QxH3/
https://youtu.be/fjS9-bhAfiQ