Fakty o politike

Podľa Word Population Review uznáva Palestínu 138 členských štátov OSN, vrátane Česka a Slovenska. Medzi 55 štátmi, ktoré Palestínu neuznávajú sú prevažne západné a európske krajiny, napríklad USA, Kanada, Veľká Británia, Nemecko, Austrália. Údaje sú z apríla 2022.

Palestína však nie je oficiálnym členom OSN. Jej predstavitelia oficiálne požiadali o členstvo v roku 2011. Narazili však na nesúhlas Spojených štátov, ktoré slúbili žiadosť vetovať v bezpečnostnej rade OSN. Tá prijatie nových členov posúva na hlasovanie členským štátom.

V roku 2012 však na pôde Valného zhromaždenia OSN úspešne prebehlo hlasovanie o uznaní Palestíny ako "nečlenského pozorovateľského štátu". Rovnaký štatút má aj Vatikán a v minulosti ho malo aj Švajčiarsko. Za rezolúciu hlasovalo 138 zo 193 členov OSN.

Vďaka hlasovaniu bolo Palestíne umožnené stať sa signatárom medzinárodných dohôd a vstúpiť do medzinárodných organizácií ako UNESCO alebo Medzinárodný trestný súd. Uznanie štátnosti v OSN však bolo podľa CNN hlavne symbolické.

Pre porovnanie, Izrael uznáva 165 štátov a neúznáva 28 štátov. V druhom menovanom ide hlavne o africké a blízkovýchodné štáty (Saudská Arábia, Irán, Alžírsko), no napríklad aj Kubu, Venezuelu či Indonéziu.

Zdroje:
https://worldpopulationreview.com/country-rankings/countries-that-recognize-palestine
https://worldpopulationreview.com/country-rankings/countries-that-recognize-israel
https://www.cambridge.org/core/books/abs/international-law-and-the-arabisraeli-conflict/is-palestine-a-state/24D4ED9B1AF29E4F16C69020977B5477
https://edition.cnn.com/2012/11/28/world/meast/un-palestinian-bid/index.html

Vojna v Gaze si vyžiadala životy 10-násobne viac detí, ako vojna na Ukrajine

Zhruba 40 % všetkých obetí konfliktu v Gaze tvoria deti. V prípade konfliktu na Ukrajine tvoria deti výrazne menší podiel, zhruba 6 % potvrdených obetí. V absolutných číslach ide o takmer 10-násobný rozdiel – v Gaze zomrelo podľa tamojších úradov pod kontrolou Hamasu zhruba 6-tisíc detí, zatiaľ čo na Ukrajine 568, a to napriek tomu, že konflikt na území nášho suseda trvá výrazne dlhšie.

Nepomer v počte obetí súvisí aj s tým, že veľkú časť palestínskeho obyvateľstva tvoria práve deti, a že Izrael vykonáva vojenské operácie v jednom z najhustejšie obývaných území na svete. Gaza je veľká asi ako Bratislava a žije v nej približne 2,2 milióna ľudí.

Presné čísla civilných obetí konfliktu v Gaze zatiaľ nepoznáme. Nie všetky obete medzi deťmi sú v konflikte automaticky považované za civilistov, a nie všetky obete medzi mužmi, sú automaticky považované za necivilistov. Navyše, čísla Hamasu zatiaľ neboli nezávisle overené a Hamasom ovládané úrady pri publikovaní čísel nerozlišujú či sú obete civilisti.

Ak by sme za civilistov považovali iba ženy a deti, počet obetí konfliktu v Gaze dosiahol za necelé dva mesiace približne 10-tisíc ľudí. Ďalších 7-tisíc, z toho prevažná väčšina ženy a deti sú nezvestné. Pre porovnanie, konflikt na Ukrajine si podľa Vysokého komisára OSN pre ľudské práva vyžiadal za necelé dva roky životy podobného počtu ľudí, zhruba 10-tisíc civilistov.

DÁ SA VERIŤ ČÍSLAM HAMASU?
Izrael považuje čísla Hamasu za nedôveryhodné. Odvoláva sa napríklad na kontrovérzny prípad raketového útoku na nemocnicu Al-Ahli, kde palestínske úrady hovorili o 471 obetiach, no americké tajné služby o 100-300 mŕtvych. Kontroverzie boli aj ohľadom toho, kto výbuch spôsobil.

Palestínske úrady argumentujú tým, že úmrtia sú potvrdzované zdravotným personálom v nemocniciach či márniciach. 27. októbra zverejnili úrady osobné údaje 7-tisíc obetí, ktorých pravosť overili nezávislí experti. Izrael pravdivosť týchto údajov nespochybnil a izraelské politické a vojenské elity priznávajú, že pri bombardovaní zomierajú aj civilisti.

Medzinárodné organizácie (OSN, WHO, HRW) považujú čísla Hamasu za dôveryhodné, odvolávajúc sa na to, že v minulosti boli počty obetí takmer identické k nezávisle overeným číslam. Počiatočný skepticizmus americkej vlády k číslam Hamasu vystriedali vyjadrenia, že zverejňované civilné straty môžu byť v skutočnosti podhodnotené. Izrael okrem toho neprišiel s dôkazmi, že by čísla obetí mali byť systematicky nadhodnocované, prípadne s vlastnými odhadmi civilných obetí a sám znížil pôvodné číslo potvrdených obetí teroristického útoku Hamasu z 1 400 na 1 200.

Zdroje:
https://www.ochaopt.org/content/hostilities-gaza-strip-and-israel-reported-impact-day-48
https://reliefweb.int/report/ukraine/ukraine-protection-civilians-armed-conflict-october-2023-update-enruuk
https://www.theguardian.com/world/2023/oct/20/al-ahli-arab-hospital-gaza-blast-explosion-us-intelligence-report-death-toll-estimate
https://www.bbc.com/news/world-middle-east-67347201
https://dennikn.sk/3655292/vsetky-obete-su-pre-nich-martyri-co-znamenaju-cisla-mrtvych-v-gaze-a-da-sa-im-verit/?ref=tit1
https://www.reuters.com/world/middle-east/israel-not-successful-bid-minimize-gaza-civilian-casualties-netanyahu-says-2023-11-17/
https://www.nytimes.com/2023/10/26/world/middleeast/gaza-death-toll-israel.html
https://www.economist.com/graphic-detail/2023/11/23/deaths-in-gaza-surpass-14000-according-to-its-authorities
https://www.nytimes.com/2023/11/25/world/middleeast/israel-gaza-death-toll.html
https://abcnews.go.com/International/wireStory/gaza-health-officials-lost-ability-count-dead-israeli-105071226

Najmladšiu kandidátku má Progresívne Slovensko. Priemerný kandidát(ka) má tesne nad 40 rokov. Naproti tomu najstaršie kandidátky predstavili SMER a SNS, ktorých kandidáti majú v priemere vyše 50 rokov.

Na kandidátke má najviac žien Progresívne Slovensko, najmenej SMER. Na kandidátke SMERu sú ženy v priemere až na 91. zo 150 miest. Na najlepšom mieste sú v priemere ženy na kandidátke Republiky, a to na 63. zo 150 miest.

Na stranu Ukrajiny sa diplomaticky postavilo 141 krajín OSN, ktoré ovládajú takmer tri štvrtiny svetovej ekonomiky

Pred týždňom ubehol rok od začiatku vojny na Ukrajine a na pôde Organizácie spojených národov (OSN) prebehlo hlasovanie o rezolúcii, ktorá vyzývala na ukončenie vojny na Ukrajine, zasadzovala sa za suverenitu a územnú celistvosť Ukrajiny a požadovala od Ruska okamžité a úplne stiahnutie vojsk z z jej územia.

Graf ukazuje ako hlasovalo 193 krajín, ktoré majú hlasovacie práva vo Valnom zhromaždení OSN, a čo majú tieto krajiny spoločné.

ZA REZOLÚCIU bola drvivá väčšina štátov, až 141. Ide o krajiny, ktoré dominujú svetovej ekonomike. Ich spoločné HDP tvorilo v roku 2021 až 72% svetového HDP. V týchto krajinách býva zhruba 43% obyvateľov zeme. Ukrajinu podporovali hlavne demokratické krajiny. Na škále od 1 do 100 dosahovali tieto krajiny v priemere 61 bodov (podrobnejšie o zdrojoch sa dočítate na konci príspevku).

ANI ZA/ANI PROTI rezolúcii bolo 45 krajín, medzi ktoré patrili aj dve najľudnatejšie, India a Čína. Tým pádom, väčšina obyvateľov zeme býva v krajinách, ktoré sa diplomaticky nezastali Ukrajiny (!). Aj keď ide o ľudnatú skupinu štátov, na svetovom HDP sa podielali len 26%. Zároveň, ide o krajiny, kde bolo priemerné skóre demokracie výrazne nižšie, iba 38 bodov.

PROTI rezolúcii bolo 7 krajín, Rusko, Mali, Nikaragua, Bielorusko, Sýria, Severná Kórea a Eritrea. Na strane Moskvy tak boli iba krajiny, ktoré politológovia označujú za autokratické (priemerné skóre demokracie 17 zo 100). Ide o krajiny, ktoré sa na svetovom HDP podielali len dvoma percentami a býva v nich 3% obyvateľov planéty.

Je teda svet zjednotený v odsúdení ruskej agresii? Nie úplne. Nemalé množstvo štátov zastáva neutrálnu pozíciu a ide o štáty, ktoré nie sú zanedbateľné ani z hľadiska počtu obyvateľov, ani z hľadiska veľkosti ekonomiky. Zároveň, zo 141 krajín, ktorá sa postavili za Ukrajinu, uplatňuje nejakú formu sankcií iba 33 z nich a vojenskú podporu dostala Ukrajina od 31 krajín.

Dáta: https://www.faktyopolitike.sk/wp-content/uploads/2023/03/data_export.xlsx

Zdroje
https://digitallibrary.un.org/record/4003921?ln=en
https://press.un.org/en/2023/ga12492.doc.htm
https://data.worldbank.org/indicator/NY.GDP.MKTP.CD?end=2021&start=1960&view=chart
https://www.v-dem.net/data/the-v-dem-dataset/country-year-v-dem-core/)https://freedomhouse.org/report/freedom-world
https://databank.worldbank.org/source/population-estimates-and-projections)
https://www.atlanticcouncil.org/blogs/econographics/russia-sanctions-database/
https://www.ifw-kiel.de/topics/war-against-ukraine/ukraine-support-tracker/

Poznámky:
Údaje o podiele na svetovom HDP sú zväčša z roku 2021 a údaje o populácii z roku 2022. Skóre demokracie sme čerpali z údajov V-dem za rok 2021 a v prípade, že chýbali (týkalo sa len niektorých mikroštátov) sme použili údaje Freedom House. Čísla sme zjednotili na škálu od 1 do 100.

Bidenovi vysoká popularita nevydržala dlho

O tom, ako populárny je prezident medzi Američanmi vieme z veľkého množstva prieskumov verejnej mienky, ktoré sa pravidelne pýtajú Američanov či súhlasia s tým, ako prezident svoju funkciu vykonáva.

Graf ukazuje ako sa vyvíjala popularita posledných troch amerických prezidentov počas ich 4-ročného volebného obdobia (na Slovensku vládne prezident(ka) 5 rokov).

Obama bol zvolený dvakrát, raz v roku 2008, potom v roku 2012. Trump bol zvolený v roku 2016 a vystriedal ho Joe Biden v roku 2020. Aktuálny prezident je zhruba v polovici svojho mandátu.

Biden bol počas prvých 200 dní vo svojom úrade veľmi populárny, dokonca populárnejší ako Obama pri svojom druhom mandáte. Potom sa jeho podpora prepadla z približne 53% na 43%, kde sa drží aj dnes.

Zdá sa, že vojna na Ukrajine výrazneje popularitu Bidena nezmenila. Konflikt u našich východných susedov ho zastihol, keď bol v úrade 400 dní.

Z posledných troch prezidentov bol najmenej obľúbeným Donald Trump. V priemere súhlasilo s výkonom jeho funkcie 41 % ľudí. Najvyššiu priemernú popularitu mal Obama počas prvej vlády (49%).

Zdroje:
https://news.gallup.com/poll/116479/barack-obama-presidential-job-approval.aspx
https://projects.fivethirtyeight.com/biden-approval-rating/?cid=rrpromo

Poznámky:
Dáta sme čerpali z projektu Fivethirtyeight (538), ktorý priemeruje prieskumy viacerých agentúr naraz a popularitu eviduje na dennej báze. Obamovu podporu sme čerpali z prieskumov agentúry Gallup, realizovaných zhruba na týždennej báze. Na grafe sme doplnili prázdne dni o kĺzavý priemer posledných 20 dní.

Počet moslimov v Európe sa môže do roku 2050 takmer zdvojnásobiť, no kresťanov bude stále výrazne viac

Podľa agentúry Pew Research Center tvorili moslimovia v roku 2010 5,9 % Európanov, zatiaľ čo kresťania tvorili až 75 %. Podľa prognózy poklesne počet kresťanov do roku 2050 na 65 % na úkor rastúceho počtu moslimov a ľudí bez vierovyznania.

Aj v roku 2050 však budú podľa tejto prognózy tvoriť moslimovia iba 10% obyvateľov Európy.

Situácia sa výrazne odlišuje v závislosti od krajiny. Krajiny s najvyšším počtom moslimov v roku 2050 budú podľa prognózy, s výnimkou krajín Balkánu, Rusko (17%), Bulharsko (15%), Gruzínsko (14%) a Švédsko (12%).

Krajiny, kde počet moslimov bude menej ako 1% budú hlavne postkomunistické krajiny, vrátane Slovenska a pobaltské krajiny.

Na prognózy obyvateľstva však treba pozerať s prižmúrenými očami, keďže pracujú s veľkou mierou "neistoty" - nevedia aká bude v budúcnosti pôrodnosť, migrácia, migračná politika, svetové udalosti a podobne.

V inej prognóze odhaduje rovnaká agentúra, že počet moslimov v niektorých krajinách západnej Európy môže byť v roku 2050 výrazne vyšší - 21-31% vo Švédsku, 11-20% v Nemecku, 17-18% vo Francúzsku.

Hlavne v krajinách V4, pobaltí a Rumunsku bude podielmoslimskej populácie podľa prognózy zanedbateľný.

Podľa zmienených prognóz nebudú moslimovia tvoriť do roku 2050 v žiadnej krajine Európskej únie viac ako tretinu obyvateľov.

Zdroje:
https://www.pewresearch.org/religion/interactives/religious-composition-by-country-2010-2050/
https://www.pewresearch.org/religion/2017/11/29/europes-growing-muslim-population/

Čo je genocída, vojnový zločin, zločin proti ľudskosti alebo etnická čistka?

Pozreli sme sa na to, ako tieto pojmy vysvetľuje Organizácia spojených národov (OSN) na základe tzv. Rímskeho štatútu medzinárodneho trestného súdu a Dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídy.

Všetky použité zdroje nájdete na konci príspevku.

VOJNOVÝ ZLOČIN
Porušenie medzinárodného humanitárneho práva v rámci ozbrojeného konfliktu.

Zahŕňa zločiny ako: svojvoľné zabíjanie, mučenie, zmrzačovanie, plienenie, znásilňovanie, úmyselné útoky na civilistov, civilnú infraštruktúru a humanitárnych pracovníkov, neľudské zaobchádzanie s vojnovými zajatcami a zranenými, použitie zakázaných zbraní, svojvoľné ničenie a vyvlastňovanie majetku, násilné presuny populácie, zotročovanie civilistov, ničenie kultúrnych pamiatok.

Cieľom vojnového zločinu nie sú len civilisti, ale aj napríklad vojaci, vojnoví zajatci či humanitárni pracovníci.

ZLOČINY PROTI ĽUDSKOSTI
Oproti vojnovým zločinom sú zločiny proti ľudskosti súčasťou širokého alebo systematického vedomého útočenia na civilnú populáciu.

Nejedná sa teda o náhodné či ojedinelé incidenty.
Zločiny proti ľudskosti sú spravidla zároveň vojnovými zločinmi, avšak naopak to neplatí.

Zahŕňajú zločiny ako: zabíjanie, mučenie, zotročovanie, vážne sexuálne násilie, násilné presuny populácie, či prenasledovanie.

GENOCÍDA
Porušenie medzinárodného humanitárneho práva, ktoré nemusí byť súčasťou ozbrojeného konfliktu.

Narozdiel od vojnového zločinu a zločinu proti ľudskosti má za úmysel čiastočné alebo úplné vyhladenie národnej, etnickej, rasovej alebo náboženskej skupiny.

Súčasťou zločinu genocídy sú činnosti ako zabíjanie, prenasledovanie, spôsobovanie vážnej fyzickej alebo psychickej ujmy, zamedzovanie pôrodnosti, násilné premiestňovanie detí.

ETNICKÁ ČISTKA
Účelové odstránenie civilného obyvateľstva inej etnickej alebo náboženskej skupiny z určitých geografických oblastí použitím násilia, teroru alebo nátlaku.

Tieto praktiky nie sú samostatne definovaným zločinom v rámci medzinárodného práva, avšak v určitých prípadoch môžu byť kvalifikované ako zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny aj ako súčasť genocídy.

ZDROJE
https://www.un.org/en/genocideprevention/genocide.shtml
https://www.law.cornell.edu/category/keywords/international_criminal_law
https://guide-humanitarian-law.org/content/category/23-war/
https://academic.oup.com/book/32623/chapter-abstract/270494981?redirectedFrom=fulltext

Čím viac hlasov pre Smer, ĽSNS, SNS a Vlasť, tým vyššia účasť na referende

To naznačuje, že to boli hlavne voliči týchto strán, ktorí sa zúčastnili referenda.

Jedna os na grafe zobrazuje koľko percent získali spolu strany Smer, Kotlebovci, SNS a Vlasť vo voľbách do parlamentu v roku 2020 v určitom okrese.

Druhá os zobrazuje aká bola účasť na referende o predčasných voľbách dňa 21.1.2023 v rovnakom okrese.

Podpora vybraných strán na úrovni okresov do veľkej miery kopíruje účasť na referende. Čím viac hlasov pre tieto strany, tým vyššia účasť na referende - vzťah je na grafe zobrazený červenou čiarou.

Zdroje:
https://volby.statistics.sk/nrsr/nrsr2020/sk/data02.html
https://www.volbysr.sk/ref/sk/vysledky_hlasovania_v_referende.html

Emisie CO2 na Slovensku klesli od roku 1989 o 39%

Graf ukazuje koľko metrických ton oxidu uhličitého (CO2) produkuje štát na obyvateľa. V roku 1989 bolo na území Slovenska vyprodukovaných 10,5 ton CO2 na obyvateľa. V roku 2021 klesli emisie na 6,5 ton (-39%).

Najväším producentom CO2 z našich susedov bolo dlhodobo Česko, ktoré v roku 2021 vypustilo do atmosféry až 9,2 ton CO2 na obyvateľa. Viac emisí ako Slovensko vyprodukovalo aj Poľsko a Rakúsko, no aj Rusko a Nemecko.

Z krajín na grafe to bolo iba Rakúsko, kde spotreba CO2 od roku 1989 vzrástla (+2,8%).

Zdrojom údajov je Global Carbon Atlas a do údajov sú počítané emisie CO2 z používania uhlia, ropy a plynu (spaľovanie a priemyselné procesy) a výroby cementu. Emisie sú prisudzované tej krajine, kde sa fyzicky tvoria.

Zdroj: https://doi.org/10.5281/zenodo.5569234

Len každý šiesty minister pôsobí vo funkcii celé volebné obdobie

Pozreli sme sa na všetky vlády na Slovensku od II. vlády Vladimíra Mečiara, ktorá bola vymenovaná v júni 1992, až po vládu Eduarda Hegera. Identifikovali sme 194 ministrov, ktorí vládli aspoň 90 dní. Z nich len 35, teda asi každý šiesty, pôsobil vo funkcii celé (štandardné) 4-ročné volebné obdobie.

7 ministrov vydržalo dokonca až dve celé volebné obdobia - Ján Počiatek, Ľubomír Jahnátek, Marek Maďarič, Robert Kaliňák, Ján Richter, Miroslav Lajčák, Peter Žiga - všetci ministri v druhej a tretej vláde Roberta F**a.

Najstabilnejšie rezorty boli kultúra, pôdohospodárstvo a práca, kde až štyria ministri pôsobili celé volebné obdobie. Najmenej stabilné rezorty boli zdravotníctvo, kde 4 roky pôsobil len jediný minister, Ľubomír Javorský (1994-1998).

Dáta a zdroje nájdete na: https://docs.google.com/.../1U8GKlhQ28U2SzZA_YnG9.../edit...
Ak nájdete v dátach chybu, napíšte nám, alebo dokument okomentuje.

Poznámka k metodike:
Metodiku sme nastavili tak, aby bola čo namenej ovplyvnená rôznymi odľahlými prípadmi. (1) Funkčné obdobie ministrov sme spojili do jedného, pokiaľ úradujú hneď alebo pár dní po sebe. Napríklad, ministri ako Ivan Korčok alebo Mária Kolíková podali demisiu vo vláde Igora Matoviča, no o pár dní nástupili na rovnaké funkcie vo vláde Eduarda Hegera. (2) Zo zoznamu sme vymazali ministrov, ktorí vládli menej ako 90 dní, pretože ide v drvivej väčšine prípadov o nominantov, ktorí boli len dočasne (ad interim) poverený riadením rezortu. (3) Vo výpočte nezahŕňame zrušené ministerstvá, napríklad kontroly pre správu a privatizáciu národného majetku, ani nové ministerstvá - investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Zároveň, upozorňujeme, že nie všetky ministerstvá sa volajú rovnako dnes ako v minulosti a nie nutne majú aj totožnú agendu. Preto sú ministerstvá v čase porovnateľné len do určitej miery. (4) Pri ministroch v súčasnej vláde Eduarda Hegera predpokladáme, že dovládnu do 30.6.2023.

Očakávaná dĺžka života v roku 2021 klesla na úroveň roku 2009

Graf zobrazuje očakávanú dĺžku života pri narodení, nazývanú aj strednou dĺžkou života. Táto štatistika označuje, koľko rokov by sa dožil novorodenec, ak by prevládajúce vzorce úmrtnosti v čase jeho narodenia zostali rovnaké počas celého jeho života.

Podľa údajov Svetovej banky sa očakávaná dĺžka života na Slovensku v rokoch 1960-1989, teda počas komunizmu, výrazne nemenila a pohybovala sa okolo 70,5 rokov.

Po páde komunizmu v roku 1989, podobne ako v Česku, Poľsku, Maďarsku, a daľších krajinách centrálnej Európy, začala dĺžka života pomaly narastať. Očakávaná dĺžka na Slovensku vzrástla v roku 2000 na 73 rokov, v roku 2010 na 75,1 rokov a v roku 2019 na 77,6 rokov. Novoredenec narodený v roku 2019 teda mohol očakávať, že sa dožije o vyše 7 rokov viac ako novorodenec narodený pred 30 rokmi.

Rast očakávanej dĺžky života bol na Slovensku v rokoch 2010-2019 nadpriemerný. Zatiaľ čo v EÚ narástla v tomto období dĺžka života v priemere o 1,5 roka, na Slovensku to bolo až o 2,2 roka, čo bol štvrtý najvyšší nárast.

Avšak pandémia tento pozitívny trend v podstate vymazala. V roku 2021 klesla na Slovensku dĺžka života v porovnaní s rokom 2019 o 3 roky (!), čo Slovensko usadilo na druhú priečku od konca. Horšie na tom bolo len Bulharsko (-3,7 roka) pričom priemer EÚ bol pokles o 1,2 roka.

Nárast dĺžky života, podľa OECD (2022) možno pripísať rastúcej životnej úrovni, lepšiemu životnému štýlu, lepšiemu vzdelaniu a lepšiemu prístupu ku kvalitným zdravotníckym službám. Dáta naznačujú, že nárast dĺžky života súvisí aj s pádom komunizmu v roku 1989, aj keď nie všetky post-komunistické krajiny zaznamenali rovnaký trend.

Za zmienku stojí Rusko, kde očakávaná dĺžka dožitia v roku 1989 bola 69,1 rokov a potom začala klesať. Až v roku 2011 sa vrátila na rovnakú úroveň.

Zdroje:
Svetová banka. 2022. https://data.worldbank.org/indicator/SP.DYN.LE00.IN?end=2020&locations=SK-CZ-HU-PL-EE-LV-LT-HR-SI-BG-RO&start=1960
OECD. 2022. https://www.oecd-ilibrary.org/social-issues-migration-health/life-expectancy-at-birth-by-gender-2021-or-nearest-year_379c9e8b-en
Leon, David A. 2011. https://academic.oup.com/ije/article/40/2/271/735545
Údaje z OECD sú použité pre rok 2021.

Slováci dlhodobo nedôverujú svojej vláde

Dôvera vláde je nízka – v rokoch 2010 až 2021 sa pohybovala medzi približne 20-40%, ukazujú dáta OECD, ktoré vyobrazujú percento ľudí, ktorí odpovedali „áno“ na otázku či dôverujú vláde na Slovensku. Zvyšné odpovede boli „nie“ a „neviem“. Údaje sú reprezentatívne pre populáciu ľudí starších ako 15 rokov.

V roku 2021 mali Slováci a Slovenky najnižšiu dôveru vo vládu spomedzi 22 skúmaných krajín Európskej únie. Vláde verilo len 22% ľudí. Susedné krajiny V4 neboli na tom, s výnimkou Maďarska, oveľa lepšie. Poľsko a Česká republika skončili hneď druhé a tretie od konca.

Najvyššiu dôveru vo vládu mali v Luxembursku (78%), Fínsku (71%) a Dánsku (65%).

Zdroj: https://data.oecd.org/gga/trust-in-government.htm

ÚRADNÍCKA VLÁDA: vysvetlenie

Definícia: Typ vlády, ktorá vzniká v dôsledku politickej krízy, napríklad pádu predošlej vlády, a spravidla vládne dočasne, teda do momentu pokiaľ sa sformuje nová vláda. Zväčša býva zložená z nestranníkov a svoju moc využíva obmedzenejšie.

O vymenovaní úradníckej vlády rozhoduje prezident(ka), avšak jej moc potvrdzuje parlament

Prezidentka si vyberá premiéra a menuje vládu. Môže si teda vybrať aj vládu zloženú z "úradníkov". Táto vláda následne musí do 30 dní požiadať parlament o dôveru. Ak ju získa, stáva sa z nej plnohodnotná vláda. Ak ju nezíska, podá demisiu a de facto vládne len s oklieštenými právomocami do príchodu novej vlády.

Úradnícka vláda potrebuje v parlamente väčšinu

Každá vláda pochádza z vôle parlamentu a vládne iba s jeho zvolením, a preto je na ňom závislá. Ako každá iná vláda, potrebuje aj ona dostatočný počet poslancov, ktorý jej moc potvrdia a ktorí budú hlasovať za jej zákony. Parlament ju takmer kedykoľvek môže odvolať vyslovením nedôvery prípadne vyvolať predčasné voľby.

Úradnícka vláda, ktorej bola vyslovená dôvera, má rovnaké právomoci a riadi sa rovnakými pravidlami ako každá iná vláda

Slovenská ústava nepozná pojem “úradnícka vláda”. Každej vláde musí byť vyslovená dôvera a potrebuje rovnaký počet poslancov na to, aby plnohodnotne vládla. To, že úradnícke vlády zvyknú používať moc limitovanejšie nesúvisí s tým, že túto moc oficiálne nemajú.

Zdroje:
Ústava SR
https://www.tandfonline.com/doi/full/10.1080/09668136.2014.941700?casa_token=IHMoArBC2YwAAAAA%3AQfh4GvIrEhypNFd4CvIxdmRfn-n_jatLM3T2Vf_eRcAhz3Nmyzk-JMuNBW3j0PaXJEBDdLxEjYc

VYSLOVENIE (NE)DÔVERY VLÁDE: vysvetlenie

Na úspešné vyslovenie nedôvery vláde je potrebných minimálne 76 poslancov parlamentu. Nezáleží na tom koľko poslancov je na hlasovaní prítomných. Ak návrh neprejde, vláda vládne ďalej.
Ak však hlasovanie prejde, celá vláda musí podať demisiu.

Potom je na rade prezidentka, ktorá vymenuje nového premiéra. Vybrať si môže prakticky hocikoho – politika, odborníka, laika.

Nová vláda musí do 30 dní po svojom vymenovaní predstúpiť pred parlament, predložiť mu svoj program a požiadať o vyslovenie dôvery. Tentokrát však nepotrebuje väčšinu všetkých poslancov (76), ale len väčšinu prítomných poslancov.

Napríklad, hlasovania o dôvere vláde Igora Matoviča sa zúčastnilo 141 poslancov. Na vyslovenie dôvery tak stačilo 71.

Ak hlasovanie o dôvere prejde, nová vláda začína vládnuť. Ak však hlasovanie o dôvere neprejde, nová vláda podá demisiu a proces sa reštartuje - prezidentka znovu vyberá nového premiéra.

A čo predčasné voľby? V skratke, pád vlády neznamená predčasné voľby, keďže existuje mechanizmus ako vytvoriť novú vládu. Ústavný súd nedávno potvrdil, že parlament si za aktuálnej legislatívy nemôže skrátiť volebné obdobie a teda ani odhlasovať predčasné voľby.

Ale viac o predčasných voľbách v inom príspevku.

Čo si z toho zobrať?
1. Na vyslovene nedôvery je potrebných 76 poslancov
2. Pád vlády neznamená predčasné voľby
3. O novom premiérovi rozhoduje prezidentka

Zdroje:
https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1992/460/
https://dennikn.sk/1868373/matovicova-vlada-ziskala-doveru-v-parlamente-ju-podporilo-93-poslancov-48-bolo-proti/
https://www.google.com/url?sa=t&rct=j&q=&esrc=s&source=web&cd=&ved=2ahUKEwjK_MS6t9r7AhUD2aQKHWMmBMYQFnoECAoQAQ&url=https%3A%2F%2Fwww.ustavnysud.sk%2Fdocuments%2F10182%2F148989446%2FPL.US7_2021_nalez.pdf&usg=AOvVaw1qF0C72Aur8LlTtk7DrBF6

Na Slovensku úradujú najkratšie ministri hospodárstva, školstva a zdravotníctva

Zanalyzovali sme všetky vlády samostatného Slovenska od druhej vlády Vladimíra Mečiara až po súčasnú vládu Eduarda Hegera. Na priemerné funkčné obdobie (od nástupu do funkcie po odvolanie z funkcie) sme sa pozreli zvlášť za každý rezort.

V priemere najkratšie úradujú ministri hospodárstva (1 rok 7 mesiacov), školstva (1 rok 8 mesiacov) a zdravotníctva (1 rok 10 mesiacov). Ministri na ostatných rezortoch úradujú v priemere aspoň 2 roky, teda viac ako polovicu štandardného 4-ročného politického cyklu.

Priemerný minister(ka) na žiadnom rezorte však nevydrží dlhšie ako 3 roky. Najbližšie majú k tomu na rezorte práce.

Dáta a zdroje nájdete na: https://docs.google.com/spreadsheets/d/1U8GKlhQ28U2SzZA_YnG9_MHuaeOd-Gjf/edit?usp=sharing&ouid=105687292375247929490&rtpof=true&sd=true

Ak nájdete v dátach chybu, napíšte nám, alebo dokument okomentuje.

Poznámka k metodike:
Metodiku sme nastavili tak, aby bola čo namenej ovplyvnená rôznymi odľahlými prípadmi. (1) Funkčné obdobie ministrov sme spojili do jedného, pokiaľ úradujú hneď alebo pár dní po sebe. Napríklad, ministri ako Ivan Korčok alebo Mária Kolíková podali demisiu vo vláde Igora Matoviča, no o pár dní nástupili na rovnaké funkcie vo vláde Eduarda Hegera. (2) Zo zoznamu sme vymazali ministrov, ktorí vládli menej ako 90 dní, pretože ide v drvivej väčšine prípadov o nominantov, ktorí boli len dočasne (ad interim) poverený riadením rezortu. (3) Vo výpočte nezahŕňame zrušené ministerstvá, napríklad kontroly pre správu a privatizáciu národného majetku, ani nové ministerstvá - investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie. Zároveň, upozorňujeme, že nie všetky ministerstvá sa volajú rovnako dnes ako v minulosti a nie nutne majú aj totožnú agendu. Preto sú ministerstvá v čase porovnateľné len do určitej miery. (4) Pri ministroch v súčasnej vláde Eduarda Hegera predpokladáme, že kvôli menšinovej vláde dovládnu do 30.6.2023.

Zdroj: https://openknowledge.worldbank.org/handle/10986/36248

Ukrajina k 7. novembru oslobodila cca 20% okupovaného územia

-- Kontext --
Ukrajina začala 6. septembra protiofenzívu s cieľom prinavrátiť stratené územia.

-- Aké veľké územie sa Ukrajine podarilo získať naspäť? --
Odhadujeme, že za 61 dní, teda do 7. novembra, to bolo približne 20 % územia (18-tisíc km2), ktoré v júni 2022 ovládalo Rusko (nerátame územia, ktoré Ukrajina nemala pod kontrolou pred februárom 2022, teda Krym a časť Donbasu). Tieto čísla ešte nezahŕňajú územné zisky z ovládnutia mesta Cherson a jeho okolia.

-- Ako sme to vypočítali? --
Vychádzame z vyjadrení ukrajinskej vlády [1], že začiatkom júna okupovalo Rusko asi 20% územia Ukrajiny, teda 121-tisíc km2, z ktorých 44-tisíc km2 tvorili Krym a časť Donbasu [2]. Preto odhadujeme, že v júni Rusko ovládalo približne 77-tisíc km2 ukrajinského územia, ktoré získalo vo vojne od februára 2022. Ide o územie približne o veľkosti Českej republiky.

Zdrojom údajov o výsledku ofenzívy k 10. septembru je Inštitút pre štúdium vojny [3] a vyjadrenia ukrajinskej armády pre BBC [4].

Zdrojom údajov o výsledku ofenzívy k 7. novembru sú vlastné prepočty podľa mapy zverejnenej Inštitútom pre štúdium vojny [5].

______
Poznámka: Nezávislý ruský portál Meduza [6] dokonca hovoril o 24 % územia.
Zdroje:
[1] https://www.reuters.com/world/europe/russia-occupies-20-ukraines-territory-zelenskiy-2022-06-02/
[2] https://ukraineun.org/en/ukraine-and-un/russian-aggression/
[3] https://www.understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-september-10
[4] https://www.bbc.com/news/world-europe-62867560.amp?fbclid=IwAR0dR0ZE5AlL7cHNx98Bmef-sddv-iqvI8RS87nFLVQtHYZpvuS32cLfNyM
[5] https://understandingwar.org/backgrounder/russian-offensive-campaign-assessment-november-7
[6] https://meduza.io/en/feature/2022/06/01/this-is-not-just-a-piece-of-land

Ukrajinská protiofenzíva po 5 dňoch: 4 % územia oslobodené.

-- Kontext --
Ukrajina začala 6. septembra protiofenzívu s cieľom prinavrátiť stratené územia. Médiami kolujú rôzne odhady o veľkosti územia, ktoré Ukrajinci dobyli naspäť. Bez kontextu sa však tieto územné zisky interpretujú len ťažko.

-- Aké veľké územie sa podarilo získať Ukrajine naspäť? --
Ukrajine sa za 5 dní (k 10.9.), podľa Inštitútu pre štúdium vojny, podarilo oslobodiť 3-tisíc km2 okupovaného územia (situácia na fronte sa vyvíja rýchlo a preto upozorňujeme, že toto číslo môže byť po 10. septembri iné). To je oblasť veľká asi ako polovica Nitrianskeho kraja. V kontexte rozlohy Ukrajiny však ide o malé územie. Vypočítali sme, že Ukrajinci oslobodili len asi 4% z toho, čo Rusi dobyli od februára (2,5% ak rátame aj Krym a Donbas). Ide teda len o zlomok okupovaného teritória.

-- Aké veľké územie získané od februára 2022 stále ovláda Rusko? --
Zhruba 73-tisíc km2. Začiatkom júna odhadovala ukrajinská vláda, že asi 20% jej územia je okupovaných Ruskom (121-tisíc km2). Treba však zdôrazniť, že Rusko a proruskí separatisti kontrolovali zhruba 44-tisíc km2 územia už v roku 2014 (Krym a časť regiónu Donbasu). To znamená, že od začiatku vojny sa Rusku podarilo obsadiť cez 76-tisíc km2 ukrajinského územia, z ktorých sa Ukrajine podarilo oslobodiť len 3-tisíc km2. Je to stále obrovská plocha. Ide o územie približne o veľkosti Českej republiky.

-- Ako dlho by trvalo Ukrajine oslobodiť celé územie? --
Veľmi zjednodušene, ak by Ukrajina postupovala rovnakým tempom ako za prvých 5 dní ofenzívy (600km2/deň), celé územie by sa jej podarilo oslobodiť za
127 dní. Ak by bolo cieľom získať naspäť aj územie Krymu a okupovaný región Donbas, oslobodenie by trvalo 201 dní.
______
Detail výpočtu: oslobodené územie / (20 % územia Ukrajiny - územie okupované pred februárom 2022) = 3000/0.2*603700-44000 = 0.039 = cca 4 %
Zdroje:
(1) ‘This is not just a piece of land’ Viral maps show just how much of Ukraine’s territory Russia has seized — Meduza
(2) Russian Operations Assessment September 10_0.pdf (understandingwar.org)
(3) Russia occupies 20% of Ukraine's territory- Zelenskiy | Reuters