Yummy lunch on Vazka

Klub Obedárov (@klubobedarov) • Instagram photos and videos

Čaute všetci! Hádajte čo! Nie, nie sme späť a už ani späť nebudeme. Ale niekto sa rozhodol chopiť neľahkej úlohy vrátiť satiru do vazkárskej jedálne. Tak vám to dávame na vedomie.
Takže... Či už ste súčasné obete kuchárskych a rozpočtových experimentov, chcete zaspomínať na školské časy alebo iba chcete ukázať dôkazy svojmu gastroenterológovi, ktorý sa za tie roky stal vaším bratom, určite sa pozrite na projekt týchto mladých úch, ktorý rozbiehajú na Instagrame.
S vašou podporou (a kritikou) budú možno jedného dňa aj spolovice tak dobrí, ako sme boli my. Možno.

instagram.com 110 Followers, 155 Following, 2 Posts - See Instagram photos and videos from Klub Obedárov ()

Aristoteles: "V nešťastí poznáš priateľa." Toto si nešťastná majiteľka yummy dvoječky uvedomila, keď sme ju začali v kruhu objímať. Ponožkový bujón, rovnako, ako geneticky zmutované jablko, sú všetko z jedného vrhu, to si môžte preštudovať v predošlej recenzii. Keď už som tak vhodne citoval Aristotela, spomeniem ho ešte raz: "Zlo ľudí spojuje." A rovnako tak aj zemiaky. Pozrite sa, ako sa spikli proti mäsu... Na čele zemiakovej armády nestojí nik iný ako samotný, nepremožiteľný a nepožuvateľný Leonidas. S brutálne hustou jazvou, len tak mimochodom... Ďalšia vec, všimnite si tú náhodu. Po takmer piatich mesiacoch prídem do školy, a čo sa servíruje ako príloha? No na prekvapenie a nekonečný úžas nás všetkých to nie je nikto iný ako samotná doc. JUDr. Štefan Vokurka, PhD.. Táto vokurčička sa samozrejme nezjedla ani po troch sústavného servírovania, no na druhej strane, zopár už aj tak tupých nožov sa na nej polámalo. Vrátim sa k celej tej záležitosti s mäsom a Leonidasom. Nemyslite si, že mäso je len nevinnou obeťou útoku Sparťanov. Ono sa snaží zjesť už spomínanú uhorku, lenže to nemôžu Sparťania dopustiť. Uhorka je totiž najvyšším predstaviteľom ich náboženstva a viery. To je však na dlho, o tejto "bitke pri Koláči" sa budete učiť neskôr na dejepise. Keby som tu mal o tom písať, nedopísal by som to do polnoci. To je na dnes všetko vážení, pokúsim sa vám ozvať čo najskôr. Určite skôr, ako po piatich mesiacoch, ako tomu bolo teraz. Príjemný zvyšok večera. [F]

No kde začať. Na pohľad nič výnimočné, také to vazkárske lepidlo s lístkami od MHD. Už z diaľky si možno všimnúť plesne, ktorá sa na pokrme zabývala už po pár sekundách. Ale veď čo, dobre jej je, fešande... Jej pohodu jej závidí kúsok lepidlového roztoku, a preto sa dištancuje južne, smerom k Maďarsku. Vzhľadom n to, že Slovensko aj Maďarskú sú v schengene či čo, nebude mať problém. Pri prvom súste premýšľate, či ste si nemali dať radšej jedlo č. 2. To by bola tiež chyba, ale o tom zajtra. Jemná, vláčna chuť mačacích zvratkov sa vám rozplynie na jazyku a jej nežné dozvuky cítite až na nosnej sliznici. Pre trpezlivých a hladných stravníkov, poprípade archeológov sa tú skrýva aj prekvapenie v podobe slaninovej kocky, presnejšie polystyrén namočený v slaninových čipsoch. Toto jedlo sa nám tu už párkrát vyskytlo, takže ho tu bližšie rozpitvávať (doslova) nebudem. Skôr ma fascinovalo jablko, ktoré sa nám predstavilo už roku 2006 v premiére filmu Hory majú oči. Toto zmutované chúďatko malo ťažké problémy s držaním sa na strome, keďže má stopku vrastenú dovnútra. Na obrázku to nie je celkom dobre viditeľné, makro som nestihol, ospravedlňujem sa. Farba inak celkom v pohode. Až na to, že to pôvodne bola skôr hruška. Čo sa pitia týka, toto už tiež poznáme. Jeho presnejší opis aj metódu identifikácie nájdete v stati "ponožkoidy." Náladu zlepšila aj vidlička, ktorá slúži rovnako zle ako na napichovanie, tak aj na naberanie polievky či krájanie. Na druhej strane, treba uznať, že tieto obedy majú veľmi dobrý vplyv na naše zdravie. Veď netreba sa prejedať... Zajtra sem hodím recenziu skôr, dúfam. Za meškanie sa ospravedlňujem ešte raz. Príjemný zvyšok večera. [F]

Recenzia dnes bude, ako som sľúbil. Nemohol som ju sem nahodiť skôr, zradila nás technika. A tentokrát to dokonca myslím vážne. Takže ak ste trpezliví, chvíľku počkajte :) [F]

Dobrý večer, vážené stravníčky a stravníci. Dlho o nás nebolo ani chýru, ani slychu a sme presvedčení, že vám naše príspevky a odborné recenzie chýbajú. Je to preto, lebo chodíme na vysoké školy a máme haldy povinností a učiva, popri ktorých nám na písanie recenzií neostáva žiaden čas. Áno, máte pravdu, samozrejme si robím p***l. Nejaké tie študijné povinnosti máme, ale... No veď ako stredoškoláci viete najlepšie o čom je reč. Proste aj keď niektorí z nás do školy občas zavítajú, ako napríklad aj ja osobne, na fotku si buď nespomeniem alebo nemám čas. No a recenzia bez fotky je ako žena bez pŕs. To by ste ako stredoškoláci tiež mali vedieť. Avšak dnes som svojou návštevou jedáleň podstil, a dokonca sa mi podarilo odfotiť nie len hlavný pokrm, čo ako strapačky, ejkejej zmutovanú verziu halušiek, ale aj unikátny, vymierajúci exemplár jedla č. 2. Dnes to sem nedám, lebo je online dosť málo priaznivcov, lebo mnohí z vás práve stokujú venku alebo sa volakde ožierajú. Nechceme predsa, aby o to prišli. Dobre, ok, nechce sa mi... Zajtra a v nedeľu sem uploadujem svoj názor na tie vaše delikatesky. Bože, ako mi len chýba tá jedáleň. Myslím na ňu vždy, keď chálujem nie až tak zaujímavé jedlo v reštaurácii po škole... Tak teda zajtra, drahí fanúšikovia :) [F]

Admin team. Maska nie je na skrytie identity, je to ťažký SWAG. To len aby hejterom vybuchli kána. Lúčime sa s Vami a ďakujeme za Vašu priazeň. S pozdravom [F, K]

Dnes som išiel popod okná jedálne. Normálne môžem povedať, že na keby som tam ostal chvíľku dlhšie a nasával arómy, nepotreboval by som na napísanie recenzie fotografiu a ani priamu degustáciu... [F]

Maly by zme usporyjadať vereynú spjerku na kalentár bre paňy veducu. Tam by mošno polo ai napýsané, ako sa to pýše... F kaštom prípate, fcelku to nevihrala. [F]

Ďalšia krásna vidlička zo zbierky :D

Keď sa raz budete na dejepise učiť o poľských zrazoch tak to vypadalo asi takto.
Koštovali ste niekto? :D [K]

Možno už trochu spamujeme, ale musím sa s vami podeliť o jednu myšlienku. Je to náhoda, že zrovna do taniera našej redakcie ten vrut padol? (Nie je to fake, ako tu už niekto písal.) Toľko stravníkov, ale padne to hneď do taniera vedľa [F]? Toto je osud, vážení, toto je osud. Niekto chce, aby sme s tým niečo robili :) [A]

http://www.creativechocolatesofvt.com/images/screwdriver_and_screws.jpg

So close... [F]

creativechocolatesofvt.com

Nasledovný príbeh je založený na skutočnej udalosti...
Chudák spolužiak si vychutnával poetickú chvíľku s bližšie nešpecifikovaným vývarom, keď vtom ho prekvapila silne pálčívá chuť v ústach. Nakoľko sa v školských jedálňach pikantné jedlá nepodávajú, začal byť podozrievavý, a preto sme sa rozhodli tento pálčívý element bližšie preskúmať. Vypľul ho a na naše prekvapenie to nebol nikto iný, ako pán vrút (pre ženy šrób alebo kliniec.) Nepoviem, keby bol aspoň rovný, avšak jeho polomer krivosti sa nebezpečne približoval dioptriám pani Bašekovej. Účel, za ktorým sa vyskytol vpolievke je prostý - proste potrebovali splniť normu obsahu železa. Takto by sa však nemal nikto správať k úbohému vrútiku a preto sme vyvesili plagáty, na ktorých stálo: "Dnes, dňa 8.4., sa našiel v polievočke vrút. Je medenej farby, má bielu hlavičku. Na ľudí je zvyknutý, voči iným vrútom bezkonfliktný a reaguje na meno Viktor. Prosíme majiteľa, aby sa ozval na facebookovej stránke Yummy Lunch on Vazka. Majiteľ nás bude musieť odmeniť." Netrvalo dlho a vrút Viktor sa vrátil k svojmu pánovi. Nadšená kuchárka ho prijala so slovami: "Istenem köszönöm szépen, tu je! Ďakujem, že ste ho našli, už sme ho hľadali. On nám vypadol z okna a nevedeil sme, čo budeme robiť. Györgyi, našiel sa!" Po tomto srdcervúcom znovushledání sme sa všetci pobrali po svojom, bez odmeny. Všetci sme šťastní, že tento príbeh mal šťastný koniec.
Dávajte si pozor, čo dávate do úst. Neverím, že Viktor tam bude zajtra držať stabilnejšie, ako dnes. Áno, pochádza z okienka rovno nad polievkou. (Pri fotení tejto recenzie nebolo zranené žiadne zviera.) [F]

Nechce sa mi moc písať :D ale keďže som si konečne po dvoch mesiacoch zadovážil lístky tak by bola škoda nenechať dnešný deň bez fotkiek a komentára. Prečo, to sa dozviete neskôr :D..
Palacinky - aranžmá lvl ∞ (kuchárky nás snáď nikdy neprestanú presviedčať o tom, že im dekorovanie jedla fakt ide :) džem som nepostrehol skoro žiadny, dokonca som mal pochybnosti o tom, že to, čo do seba tlačím sú palacinky :D
Toľko moja pošahaná recenzia, ale uisťujem vás, že [F] to dnes zaklincuje špeciálom zo série "Straty a nálezy" :) [K]

Renesančný obed zákerne napadol kuchárku, máme unikátny záber. Len taká poznámka: Toto nie je výraz bolesti, takto vyzerala pred aj po. Za fotografiu ďakujeme fanúšičke K**e. [F]

Otázka za päť korún: Kedy sa servíroval a ako sa volal pokrm, z ktorého je vyhotovené toto makro? [F]

Na dnešnom obede by vedeli fyzikárky demonštrovať takmer všetky fyzikálne javy a štvráci by si mohli ukazovať významy filozofie v praxi. Tak by sa dal stručne charakterovať dnešný nával jedla. Najprv by som asi ukázal na pôsobenie Coriolisovej sily, ktorá zapríčinila rozprsknutie kaše do tohto nevídaného umeleckého diela. Ďalej na na mňa zapôsobila svojou reakciou uhorka (opäť sa stretávame), na ktorú silnou polaritou pôsobila fašírka. Stretlo sa delikátne s delikátnym, a ako z hodín fyziky všetci vieme, navzájom sa odpudzovali. Uhorka to pojala doslovna a celá sa skrútila tak, aby všetkými svojimi bodmi bola od fašírky rovnako ďaleko. Cogito ergo sum, povedala si fašírka a pleskla sa na tanier. Ako sa však vraví: Myslieť znamená h***o vedieť. No a táto fašírka naozaj h***o vedela. Musíme jej ale uznať prvenstvo v širokospektrálnosti elementov. Okrem hrášku, kukurice, mrky, cibule a Cecyla sme v nej mohli nájsť aj rôzne anorganické vzácnosti, ktoré tu však rozpitvávať nemienim. Pre zachovanie autentity nebudem vysvetľovať cudzie pojmy a výroky, viacej si to užijete, keď budeme hľadať. Dúfam, že ste všetci zvládli dnešné pendulum príchutí a iste sa všetci tešíme na zajtrajší... No ani za svet si nespomeniem, ako sa to volá. Niečo na spôsob Merido tuším. Príjemný zvyšok večera. [F]

Na recenzii sa usilovne pracuje, pár minút strpenia poprosím. [F]

Viete, že na tejto stránke uverejňujeme prevažne len tie fotky, ktoré sme sami vytvorili. Dnes spravím výnimku. [A]

Dnes vám výnimočne nebudem klamať. Nechce sa mi nič písať, aj keď sa nemusím nič učiť. Možno inokedy. Dobrú.
[F]

Dneska to bol vážne masaker silného typa, no nemám čas na písanie, mrzí ma to. Skúsime vám to vynahradiť aspoň ako tak v príborovom špeciáli. Ten ešte neviem, kedy bude. Je možné, že až najar, nakoľko sa nám krivé exponáty často opakujú a nájsť výstavne dok.rvené príbory nie je vždy jednoduché. [F]

Dámy a páni, strach a hrôza, strach a hrôza.

Dnes sme vám dali recenziu, príbeh a text k piesni. Teraz nám dajte týždeň pokoj. Ďakujem :D [A]

ELÁN - Neviem byť sám + text 1988

[F] - Nechcem to žrať (remake of Elan - Neviem byť sám), prvá strofa + refrén.

Nevládzem krájať, nie som schopný to stráviť
Pokrm pre silných, mocne sa zháčil
Priateľov každú noc ich žalúdok trápi
Na tričku nosím ryžový nákyp

Nechcem to žraaať, nechcem to žraaať, žraaať,
Vážne to žrať nechcem, nechcem
to žraaať.
Nechcem to žraaať, nechcem to žraaať,
žraaať, myslím to vážne že už nechcem to žraaaaaať.

youtube.com BEST OF ELÁN

Dnešný obediáš. Na prvý pohľad to vypadá celkom chutne, až kým sa človek do toho nepustí. Podľa toho, že je dnes pondelok by som ja osobne očakával sladké jedlo čo sa o tomto rozhodne povedať nedá. Jediný sladký komponent bol tuším len ten práškový cukor. Skysnuté jabĺčko ktoré bolo prekrojené minulý rok pri príležitosti Dňa jablka v októbri hovorí samo za seba. Mňam. Dúfam, že vy ste si na tom pochutnali rovnako zle ako ja. [K]

Celá Bratislava a priľahlé okolie horí nedočkavosťou, či nám strýčko [K] napíše svoje postrehy, alebo nie. Horúčka stúpa, srdcia nám bijú... Medzitým vám poviem aspoň to, čo sa stalo mne. Na Vazke nie som žiaden nováčik a toto nevedeli ani moji spolužiaci. (UPOZORNENIE: Neurážame ani nijako nepodraďujeme iné národnosti. Príspevok je čisto informačného rázu.) Prichádza si tak veľký [F] k okienku odniesť tácku od yummy lunchu, ktorého polka skončila na mojej mikine. Kým tácku pokladám a separujem jej náklad, započúvam sa do zvukov kuchyne. Nič neobyčajné. Cinkanie príborov, smiech malých, naivných detí, ktoré veria, že v živote niečo dokážu. V tom, aj keď sa nič nestalo, som spozornel. Zadíval som sa popod okienko na pani kuchárku, ktorá zbežne oplachovala taniere. Tá zaostrila zrak na svoju kolegyňu. Najskôr jedným okom, potom aj ďalším. Spýtala sa jej: "Gondolod, hogy valaki szereti a hajat a kutya az ebéd? Mert van néhány hajszál az én punci, és én vagyok egy kicsit félek. Van valaki hasonló problémával valaha?" Tak som sa teda usmial, tácku krásne odložil a rozbil som si hlavu o najbližšiu stenu. Zajtra sa bude servírovať mozoček. Moc sa asi nenajete. Zbohom,
[F]

Dnes to bolo vcelku zaujímavé, a to nemám na mysli len jedlo. Zistile sme jeden škandáložny fakt o pani kuchárke (tej ostrozrakej), ktorá má na zodpovednosti oplachovanie použitých tanierov. Hádam aj recenzia by sa mohla zjaviť. [F]

Moderné umenie ma neprestáva prekvapovať. V tomto diele sú znateľné znaky renesancie. Rannej talianskej renesancie, podotýkam. Okrem toho, že s touto vidličkou (alebo skôr vidlicou) prehádžete kopu hnoja omnoho rýchlejšie ako vidlami, má aj zopár iných funkcii. Napríklad priamo zo seminárky ňou možno poškrabkať pani vrátničku za uchom, beh ohľadu na to, či má tú svoju kuticu otvorenú alebo nie. Taktiež ňou možno zjednodušiť a zrýchliť život. Ja osobne som si s tými intergalaktickými bodákmi prevzal zásielku z pošty a nakŕmil babke na Orave sliepky. Dá sa aj zneužiť. Zostrelil som ňou tri lietadlá, poškodil ropovod Družba a zmenil oceánske prúdy. Vidíme sa v jedálni ;-)
[F]

Bohužiaľ, ani dnes sa recenzie nedočkáte. [F] si prechádza zložitým psychickým obdobím a nekomunikuje so svetom. Dúfame, že ho to čoskoro prejde. Za trpezlivosť ďakujem [A]

Dnes recenzia trošku nebude. Mám toho moc. Toto čo bolo dnes aj včera sa už veľakrát opakovalo, isto to nájdete niekdy v YLoV archíve :) [A]

Okay, takže zo začiatku sa vám chcem hneď ospravedlniť za kompozíciu a kvalitu fotografie. Osobne som fotiť nemohol, nakoľko som musel ísť na akciu triednej kolektivizácie, ktorá sa uskutočnila po škole na rohu, takže fotil [D]ebil. Týmto sa za fotodokumentáciu chcem poďakovať. Ok, to by bylo k fotke, prejdime k jedlu. Ľadové knedle sa zo zúfalstva prikrývali pod nánosom kapusty. Bohužiaľ, páľava, ktorú cítili nebolo teplo, to sa iba vodík naväzoval na molekuly kapustového roztoku. (Z chémie som nevynikal, ak sa takto nesprávajú kyseliny, neopravujte ma. Myslím to vážne, ticho!) Mäso sa to snažilo ututlať, a to doslova a vlastnou váhou. Veď pozrite, ako sa debilne usmieva. Pri troške fantázie si aj ten najprimitívnejší divák môže všimnúť, že spodná knedlička vyzerá ako autíčko. Kto to nevidí, mal by sa nad sebou prudko zamyslieť. Teraz k tomu onému tekutému. Hen, jak sa scvrkol... Keď sám seba ochutnal, tak sa radšej zgrcol. Na polovicu. Keď to takto pôjde ďalej, tak je len otázkou času, kedy sa nejaký čaj obesí. Tomuto by stačilo, keby šiel riadne hlboko do lesa, našiel si tam riadnu dieru, zobral lopatu a zakopal sa do nej. To je odo mňa na dnes všetko, vážené dámy a páni, vidíme sa (alebo aspoň my vidíme vás) v jedálni :-) [F]

Dnes recenzia bude. [A]

Čakal by som, že cez sviatky pripravia aspoň JEDNO jedlo nejaké originálne alebo nové. Avšak prd. Niečo na spôsob "ako vždy." Cestoviny boli prekvapujúco osolené. (Teda ak to boli cestoviny, videl som to len tak z diaľky, chuťové zážitky mi rozprával fella) Polievočka kládla mierny odpor, ale po troch panákoch sa z nej stala vášnivá dračica a vrhla sa na mňa. Doslova, rovno na nohavice, sú na vyhodenie. Fotka nebude lebo... OK, nebudem klamať, nechce sa mi. Snáď zajtra. :) [F]

Photoshop lvl: Vrátnička. [F]

Ak mám byť úprimný, ani ja ako znalec školských obedov som si dnes nebol istý. Ja, adminský tím a aj celý vedecko-výskumný tím YLoV sme analyzovali pôvod obeda. Jedni tvrdili, že to ružové v strede (laicky sme to nazvali mäso) vzniklo kryštalizáciou (opať laicky povedané) omáčky, druhí že omáčky sa roztopila z toho ružového. Až neskôr sme si všimli, že sa mýlime všetci. Nešlo o žiadne chemikálie, to bol jeden živý organizmus. To ružové je zrejme nejaký riadiaci orgán (jednoduchý mozoček) a zvyšok sú ostatné orgány a zásoby. Prišli sme na to až keď sme uvideli pučiacu bunku na kraji organizmu, ktorá utekala pred čajom z čeľade ponožkovitých. Tento ponožkoid nás ničím neprekvapil. Dnešná retzensia je krátka, prinesiem vám ešte jeden, tentokrát skôr grafický zážitok. [F]