Transparency International Slovensko

NEZVEREJŇUJEME, NARAZILI STE NA NEOFICIÁLNY WEB 🫢
Vitajte na web stránke obce Hrádok, prihovára sa návštevníkom samospráva so 700 ľuďmi v okrese Nové Mesto nad Váhom. Privítanie aj aktuálny obecný copyright v pätičke však mýlia, o oficiálny web nejde. Vyplýva to z nepodpísanej odpovede na obecný email, cez ktorý sme zisťovali, prečo na webe chýbajú všeobecne záväzné nariadenia, objednávky, faktúry, aj majetkové priznanie starostu Rastislava Beňa (Smer). Tieto údaje obce na oficiálnych weboch zverejňovať zo zákona musia. Osloviť sme sa pokúšali aj hlavnú kontrolórku obce, bezúspešne. 🤔

Na „fintu“ s neoficiálnou stránkou, kde starosta zverejňuje iba čo mu vyhovuje, sme už pred pár rokmi upozornili pri ďalšom starostovi a poslancovi parlamentu za Smer Jánovi Podmanickom zo Starej Bystrice. Táto takmer trojtisícová kysucká obec má medzitým už nový web, aj ten však prevádzkuje občianske združenie Kysucký kultúrny kruh a obecné faktúry a objednávky tak na ňom nenájdete. 🕵️‍♀️

To v Hrádku, ak poznáte špeciálny link „zverejnene.sk/hradok/?page=faktury“, dostanete sa aspoň k údajom o faktúrach obce. Aj my sme sa o ňom dozvedeli až vďaka upozorneniu od občana. 📢

Manažovať malé obce s ročným rozpočtom pár stotisíc eur, je na Slovensku s nedokončenou komunálnou reformou, náročná úloha. Základná transparentnosť by však mala byť v roku 2024 pri nakladaní s verejnými zdrojmi už ale samozrejmosťou. Špeciálne, ak obec nemá problém aktualizovať neoficiálny web či „oficiálnu“ facebookovú skupinu. 🛜

Súčasné kontrolné mechanizmy však na finty ako v Hrádku či Starej Bystrici často nestačia. Špeciálne, ak sú starosta, väčšina miestnych poslancov a kontrolór, ktorého zastupiteľstvo volí, takpovediac „jedna ruka“. 🤝

Aj na tento prípad sme mohli reagovať vďaka vášmu podnetu. Ak sa s problémami pri kontrole stretávate aj vo vašej obci, radi ich skúsime preveriť. Zozbierané prípady nám slúžia aj na vytvorenie odporúčaní pre zmeny legislatívy. ✍️

Téme kontrolných mechanizmov v samospráve sa môžeme venovať aj vďaka podpore z projektu PROTEUS Transatlantickej nadácie, spolufinancovaného Európskou úniou.
Obr.: Odpoveď z Obecného úradu Hrádok a "neoficiálny web s copyrightom obce".

TAK AKO BOLO SYMBOLOM ODSÚDENIE KOVÁČIKA, JE NÍM AJ JEHO PREPUSTENIE MINISTROM 🚩⚖️
„Kováčik mal korupciu potierať, stal sa jej symbolom,“ komentovali sme v Transparency v máji 2022 prelomové právoplatné rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré poslalo natvrdo do väzenia dovtedy najvyššie postaveného verejného funkcionára – bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika.

Jeho prepustenie o dva roky neskôr rozhodnutím ministra spravodlivosti Borisa Suska na základe jeho dovolania a rozhodnutia o prerušení trestu možno opäť označiť za bezprecedentné a symbolické.

Argumenty ministra ani premiéra Roberta F**a o bežnom postupe či nastoľovaní spravodlivosti nesedia. Kováčika totiž opakovane odsúdili nezávislé súdy a hoci minister spravodlivosti naozaj ešte môže využiť mimoriadnu právomoc a podať dovolanie aj s rozhodnutím o prerušení trestu, má ísť len o výnimočné prípady s jasným a zrozumiteľným vysvetlením. Napríklad, ak sa preukáže zlý výpočet trestu. Inak má v právnom štáte rozhodovanie o prepustení právoplatne odsúdeného páchateľa prináležať súdom.

Susko však verejnosti nepredložil žiadne zrozumiteľné argumenty o porušení Kováčikových práv súdmi, prerušenie trestu podporil iba vágnym tvrdením o podobných rozhodnutiach z minulosti a to bez konkrétnych čísel či vecného popisu prípadov. Reakcie ministra ako aj premiéra boli namiesto toho opäť najmä o útokoch na opozíciu či médiá, vrátane označovania bývalej ministerky spravodlivosti Márie Kolíkovej za „právnickú príšeru“.

V kombinácii so zrýchlenými zmenami trestnej politiky štátu, rušením Špeciálnej prokuratúry, elitnej policajnej agentúry NAKA, obviňovaním a odstavovaním policajtov a prokurátorov, ktorí v uplynulom období exponované prípady riešili, ide o kontinuálny negatívny zvrat v témach boja proti korupcii a právneho štátu. Ten spočíva nielen v oslabovaní legislatívy a inštitúcií, ale aj v evidentnej snahe vládnej koalície o zabezpečene beztrestnosti pre svojich ľudí.
😥
Ilustračné Foto - TASR

SPÔSOB ODVOLANIA ŠÉFA SND MINISTERKOU KULTÚRY MÁ ĎALEKO AJ OD POLITICKEJ KULTÚRY 🎭😱
Spôsob odvolania šéfa Slovenského národného divadla Mateja Drličku v réžii ministerky kultúry a nominantky SNS Martiny Šimkovičovej posúva úroveň slovenskej politickej kultúry opäť o poschodie nižšie. Prispela k tomu nielen delegácia „úradníčky ministerstva s dvoma 100-kilovýámi chlapmi“, ktorá vraj Drličkovi s odvolacím dekrétom zazvonila včera ráno pri dverách, ale aj komunikácia ministerstva. Šimkovičová sa celé hodiny neunúvala odvolanému riaditeľovi, členom SND ani verejnosti vysvetliť dôvody svojho rozhodnutia, médiá dopĺňali do článkov jej stanovisko až podvečer z ministerkinho statusu na ruskej sieti Telegram. 📃

Rozpaky vyvoláva aj samotné stanovisko, v ktorom argumentuje napríklad aj Drličkovou dávnejšou prostorekosťou, za ktorú už bol v minulom období odvolaný a po ospravedlnení opäť zvíťazil vo výberovom konaní. Drličku viní aj z manažérskych zlyhaní, podľa jeho slov však žiadosti o komunikáciu ku konkrétnym výhradám opakovane ignorovala. 🤔

V Transparency máme od nekritického postoja k Drličkovi, aký občas vnímame v časti kultúrnej obce a slovenských médií, ďaleko. Za problematickú sme považovali už jeho nomináciu vzhľadom na jeho rolu pri spornej zákazke na otvárací koncert v kauze slovenského predsedníctva v Rade EÚ, výhrady sme mali aj k opakovanému výberovému konaniu za predošlej vlády. To síce sčasti síce prebehlo pred zrakmi verejnosti, komisia, aj s jeho podporovateľmi, ho však napokon odporučila bez akéhokoľvek bližšieho vysvetlenia. 🤷

Ak však budeme na Slovensku odvolávať skúsených top manažérov na „Šimkovičovú“, ako sme to videli pri RTVS, Bibiane, teraz v SND, ale aj v ďalších rezortoch, nikoho iného ako politických trafikantov vo verejných inštitúciách nadlho neuvidíme. Ďalšou skúškou tejto reality bude už čoskoro práve výber nového šéfa SND. 👈
Ilustračné foto – TASR

HLAS POSLAL 15% KAMPANE DO NEZNÁMA, MINISTERSTVO VEDENÉ JEHO ŠÉFOM PORUŠENIE NEVIDÍ 🙈
V Transparency sa snažíme dosledovať predvolebné eurokampane. Prekvapivý bol záver kampane strany Hlas, ktorá ju viac ako mesiac po voľbách navýšila o 350-tisíc eur na necelý milión. V rámci posledných platieb sa zopakovala situácia z kampane - strana cez transparentný účet opäť poslala desiatky tisíc eur bez uvedenia príjemcu, čo zákon vyslovene nepovoľuje a Hlas preto z nášho pohľadu jasne porušil pravidlá volebných kampaní. 📜

Ešte v kampani (10. mája) poslal Hlas na neznámu adresu 93-tisíc eur, po voľbách (15. júla) ďalších 55-tisíc. Celkovo tak nie je možné identifikovať príjemcu až 15 % kampane. ❓

„Nevnímame to ako porušenie zákona, nakoľko opäť sme danú situáciu konzultovali s Odborom volieb, referenda a politických strán Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,“ uviedlo nám tlačové oddelenie strany. „Došlo k zlyhaniu aplikácie pri platbe a odporúčanie spomínaného odboru vyššie bolo ponechať to v stave v ako tom je,“ doplnilo tlačové, ktoré tvrdí, že júlová platba bez príjemcu šla agentúre Creo advertising, ktorá strane zabezpečovala kampaň. 🫸

Ministerstvo vedené šéfom Hlasu Matúšom Šutajom Eštokom nepotvrdilo, že by strane odporučilo platby neopraviť. „Pokiaľ platobná transakcia neobsahuje niektorý údaj z dôvodu technickej chyby (a tento údaj nie je možné dodatočne opraviť, resp. doplniť) a zároveň je možné identifikovať z platobnej operácie a účtovných dokladov príjemcu finančných prostriedkov, ministerstvo vnútra túto situáciu nevníma ako porušenie zákona, ak k nej došlo bez zavinenia majiteľa osobitného platobného účtu,“ napísal tlačový odbor ministerstva. 🫣

Zaujímalo nás aj vysvetlenie banky, ktorým je v prípade Hlasu Slovenská sporiteľňa. Jej hovorkyňa Marta Cesnaková uviedla, že vzhľadom na bankové tajomstvo detaily na pozadí účtu Hlasu nemôžu komentovať. Odmietla však, že by ich banka mala v daných časoch technické problémy. „Na základe analýzy našich IT systémov môžeme potvrdiť, že sme v danom čase neevidovali žiaden výpadok alebo nedostupnosť našich služieb či aplikácií,“ priblížila hovorkyňa. 🏦

Vo všeobecnosti podľa Cesnakovej platí, že pokiaľ majiteľ transparentného účtu pri zadávaní platby nevyplní názov príjemcu, transakcia sa zobrazí s príjemcom „NOTPROVIDED“, čo sa objavilo pri oboch platbách strany. Názov príjemcu nie je z pohľadu banky povinným poľom platby. ✍️

Podstatné však je, že banka nám potvrdila, že chyba sa dala opraviť. „Informácie o príjemcovi klient nevie doplniť dodatočne, ale na základe jeho oficiálnej žiadosti (podpísanej oprávnenými konať za majiteľa účtu) mu tento údaj vieme v jeho transakcii doplniť my,“ uviedla hovorkyňa SSP. Z tohto dôvodu sme sa rozhodli iniciovať podnet na ministerstvo vnútra a žiadať nápravu opakovaného porušenia volebných pravidiel stranou Hlas. Zákon v takýchto prípadoch ráta s pokutou od 10- do 100-tisíc eur. ⚖️

Obr: Strana Hlas zrealizovala v kampani k európskym voľbám cez svoj transparentný účet dve veľké platby bez označenia príjemcu. Koláž: TIS

RUŠENIE ANALYTICKÝCH CENTIER NIE JE SPRÁVNA FORMA ŠETRENIA ❌
Na Ministerstve spravodlivosti po ôsmich rokoch končí analytické centrum. Ministerstvo pod vedením Borisa Suska argumentuje, že ide iba o organizačnú zmenu. Faktom ale je, že mnohí zamestnanci v rezorte spravodlivosti končia a ucelený analytický útvar už existovať nebude. V štátnej sfére nejde o jediný prípad. Pod zámienkou šetrenia obdobne dopadli aj analytici na Ministerstve obrany, kompetencie boli osekané Útvaru hodnoty za peniaze a štát prišiel o mnohých analytikov naprieč rezortmi.❗️

Hoci je konsolidácia verejných financií celkom zjavne nevyhnutná, šetrenie na vyhodnocovaní dát sa môže štátu draho vypomstiť. Práve nesystematické zásahy a rýchlo kvasná tvorba legislatívy, či administratívnych zmien vedie k nehospodárnosti a nízkej efektivite. Na tieto problémy nás pritom upozorňuje aj Európska komisia v júnových odporúčaniach v oblasti ekonomických, sociálnych a rozpočtových politík.

Analytické centrum na Ministerstve spravodlivosti pritom za ostatné roky odvádzalo vynikajúcu prácu. Jej plody si možno všimnúť na ucelenom webe https://web.ac-mssr.sk/. Týkali sa napríklad zaťaženosti jednotlivých súdov, metodiky na určovanie počtu sudcov, váženia náročnosti súdnych prípadov, ale tiež investičných stratégií ministerstva. Podklady pripravovalo aj pre zmenu trestných politík.📝

👉 Bez vyhodnocovania relevantných údajov bude tvorba najdôležitejších štátnych politík opäť najmä o emóciách, politizácii a čo najhlasnejšom kričaní. Aj nedávne skúsenosti nás pritom učia, že toto nie je najefektívnejší spôsob manažovania štátu, trpí ale aj boj s korupciou. Práve identifikácia slabín a navrhovanie systematických riešení je úloha, v ktorej sú štátne analytické centrá nenahraditeľné.

FOTO TASR - Pavol Zachar

ŠTÁT POTREBUJE ZLEPŠIŤ KONTROLU REGISTROV, SANKCIE FUNGUJÚ NA PAPIERI
Od konca roka 2019 existuje na Slovensku povinnosť zápisu skutočného vlastníka každej obchodnej spoločnosti do Obchodného registra. Táto povinnosť pramení z európskeho práva, zameraného na boj s praním špinavých peňazí a boja proti terorizmu. Z našej pripravovanej analýzy však vyplýva, že tisíce slovenských spoločností túto povinnosť ignoruje a štát nemá efektívne nástroje na vymáhanie nápravy. 📝

Naša analýza sa zameriava na hodnovernosť údajov, ktoré sú evidované v registroch skutočných vlastníkov, teda konečných užívateľov výhod. Okrem zápisov do Obchodného registra sú na Slovensku povinné aj zápisy do tzv. protischránkového registra (RPVS). Rozdiel je v tom, že zatiaľ čo pri Obchodnom registri realizujú zápis samotné právnické osoby a je povinný pre všetky spoločnosti, do RPVS sa zapisujú iba tí, ktorí obchodujú so štátom vo veľkom. Kontrola údajov je tu ale na oveľa lepšej úrovni, pretože ju vykonávajú advokáti, notári, či banky, na ich zodpovednosť. 🏦

Prvé výsledky našej analýzy ukazujú, že hlavným problémom je ignorovanie povinností pri zápisoch do Obchodného registra. Tisíce spoločností svojich reálnych vlastníkoch neodhalili, napriek tomu, že ich konateľom hrozí pokuta na úrovni 3,310,- eur. Nemálo je aj tých, ktorí do odlišných registrov zapisujú odlišné údaje.
Potvrdzuje sa tak, že Slovensko okrem kvalitnej legislatívy v oblasti kontroly finančných tokov vo verejnej sfére urgentne potrebuje aj kontrolu naprieč štátnymi databázami. 💸

KRITIKA EURÓPSKEJ KOMISIE SMERUJE AJ K NEZÁVISLOSTI INŠTITÚCIÍ 🇪🇺 🇸🇰
Nová správa o právnom štáte od Európskej komisie nevyznieva pre Slovensko vôbec pozitívne. Komisia našej krajine okrem iného vyčíta najmä rýchle a kontroverzné zmeny v trestnej politike, vrátane zrušenia ÚŠP a zásahov do NAKA, ale tiež oslabenie nástrojov na boj s korupciou, zasahovanie do nezávislosti kreovania súdnej rady, neprimerané využívanie skráteného legislatívneho konania, či ohrozenú nezávislosť verejnoprávnych médií.

Jedným zo základných odkazov tohtoročnej správy tak je, že na Slovensku čoraz viac vyvstáva obava o nezávislosť inštitúcií. Ide najmä o možnosť rýchlej výmeny na riadiacich postoch bez riadneho výberového konania, či účelové zmeny zákonov na dosiahnutie obdobných cieľov. Obavy zaznievajú aj o bezpečnosť novinárov. ✍

Členovia vlády na kritiku reagovali aj slovami o „dvojakom kilometri“, resp. označili správu za „neobjektívnu a zavádzajúcu“. Treba skonštatovať, že niektoré zmeny, ktoré v súčasnosti sledujeme, skutočne majú svoj pôvod v predchádzajúcom volebnom období. Príkladom je zmena kreovania Súdnej rady, ktorá umožnila väčšiu svojvôľu pri obsadzovaní postov nevolených sudcami. Práve politici za SMER (ktorí dnes zmeny schvaľujú a realizujú) túto prax v roku 2021 kritizovali aj pred Ústavným súdom ako politizáciu justície. Rovnako zneužívanie skráteného legislatívneho konanie nie je v našich podmienkach novým javom a dvere na ešte ľahšie ovládnutie Policajného zboru boli otvorené ešte pred súčasným volebným obdobím.

Jedným dychom ale treba dodať, že situácia v oblasti právneho štátu sa v ostatnom období mení skutočne radikálne. Náhle a nesystémové zmeny v trestných kódexoch, snaha o pretransformovanie verejnoprávnych médií na štátne, či neprimerané verbálne útoky na sudcov zo strany politikov sú na vzostupe. Na všetky tieto problémy dlhodobo poukazujeme aj v Transparency, nakoľko ide o zmeny politík, ktoré zhoršujú slovenský boj s korupciou, najmä na najvyšších postoch. 🔍

Pri snahe o znevažovanie správy Európskej komisie zároveň platí, že práve Európsku úniu považuje až 82% Slovákov za nástroj, ktorý výrazne upevňuje systém právneho štátu na Slovensku. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorý bol zverejnený v týchto dňoch. Zber dát na vzorke vyše tisícky respondentov bol realizovaný v apríli a máji tohto roka.

👉 Opäť sa tak potvrdzuje, že základným pilierom pre funkčnú demokraciu sú nezávislé inštitúcie. Súdy, verejnoprávne médiá, kontrolné mechanizmy, či orgány činné v trestnom konaní. Aj náš rebríček formálnej nezávislosti inštitúcií v tomto smere ukazuje, že v súčasnosti realizované zmeny budú mať do budúcnosti za výsledok menej odolné inštitúcie a ohrozenejší systém právneho štátu.

Už v súčasnom hodnotení sa to odrazilo na postavení Úradu inšpekčnej služby, Policajného zboru, či Slovenskej informačnej služby. Pri týchto inštitúciách vidno oproti predchádzajúcim meraniam výrazné oslabenie formálnej nezávislosti.

Ilustračné foto – TASR

CEZ VOJNU SA NOVINÁROM ŤAŽKO PÍŠE O INOM, V ZAKARPATÍ KONTROLU NEVZDALI 🖊️
Skúsme si na chvíľu predstaviť alternatívnu realitu. Keď si otvoríte takmer akékoľvek noviny, spravodajský portál či si zapnete rádio alebo televíziu, prevažná väčšina správ bude o vojne a jej následkoch. Aj taká je dnešná realita Ukrajiny, ktorú si čitateľ či divák slovenských médií dokáže len ťažko predstaviť. 💭

Aj napriek ťaživej situácii však ukrajinskí novinári nerezignovali ani na ďalšie kľúčové úlohy médií. V Transparency International Slovensko máme tú česť podieľať sa na spoločnom projekte s ukrajinskými a holandskými partnermi v Zakarpatskej oblasti, v ktorom sa okrem iného sústredíme aj na problémy lokálnej žurnalistiky a jej dôležitosť pre verejnú kontrolu a miestnu demokraciu. 🇳🇱🇸🇰🇺🇦

V júni sa nám spomedzi 26 prihlásených príspevkov podarilo oceniť viaceré, ktoré poukázali na problémy komunít, kontrolovali činnosť miestnych orgánov alebo bojovali proti dezinformáciám. 🔍

Aj medzi týmito článkami sa napokon ocitli také, ktoré, žiaľ, podnietila vojna. Išlo napríklad o reportáž Tetiany Kohutych z agentúry UKRINFORM, ktorá cez príbeh zraneného vojaka ukázala, akým bariéram musia každodenne čeliť imobilní ľudia v Mukačeve. ✍️

Okrem troch ocenených porotu, zostavenej zo slovenských a ukrajinských analytikov a novinárov, zaujal aj nesúťažný príspevok občianskeho aktivistu Oleksandra Rovniaka. Ten vlani v novembri na sociálnej sieti publikoval kritickú videoreportáž o nelegálnom zastavovaní rekreačnej oblasti Radvanský lom v Užhorode, pred ktorým miestni poslanci iba privierajú oči.

Prácu ocenených autorov si vážime o to viac, v akých náročných podmienkach vzniká. Hoci Zakarpatská oblasť za našimi hranicami je od fronty najďalej, aj tu každodenne znejú sirény, na hodiny vypadáva elektrina, domov sa vracajú zranení a miestni dlhodobo prichýlili aj tisíce presídlencov z východu krajiny.

V tejto aktivite chceme pokračovať aj o rok, veríme, že aj naše symbolické ocenenie dodá aspoň trochu podpory obdivuhodnej misii miestnych novinárov. 🙌

Aktivita je súčasťou projektu Posilňovanie právneho štátu na miestnej úrovni na Ukrajine. Projekt je realizovaný v spolupráci troch organizácií: ukrajinským ICES - The Institute for Central European Strategy, holandským think tankom Foundation for Justice, Integrity and Anti-Corruption a slovenskou pobočkou Transparency International. Kľúčovými partnermi projektu sú taktiež Zakarpatská oblastná administratíva a Zakarpatská oblastná rada. Projekt uskutočňujeme s podporou vlády Holandského kráľovstva v rámci programu MATRA na podporu sociálnej transformácie.

Foto: Nataliya Radchenko

NOVÁ PUBLIKÁCIA: PRI VEREJNOM OBSTARÁVANÍ SA MÔŽEME INŠPIROVAŤ AJ GRUZÍNSKOM 🇬🇪

Slovensko je vďaka registru partnerov verejného sektora pri identifikácií skutočných vlastníkov v mnohom popredu. Osoby, ktoré prijímajú z verejných zdrojov plnenia nad 100-tisíc eur majú (okrem výnimiek) povinnosť registrácie, pričom proces overovania vlastníckej štruktúry je stále celosvetovo inšpiratívny. 📝

Horšie to už ale je pri povinnostiach, ktoré sa týkajú všetkých slovenských podnikateľov. Odkrytie vlastníckej štruktúry a jej zápis do Obchodného registra sú povinné na základe európskej regulácie. Náš najnovší výskum ale ukazuje, že tisíce právnických osôb si túto povinnosť neplnia a nie je málo ani takých, ktorí zapisujú do rôznych registrov odlišné údaje. Aj týmto spôsobom sa ukazuje, že Slovensko by pri hĺbkovej kontrole mohlo mať problémy s efektívnou implementáciou európskej legislatívy, zameranej na boj s praním špinavých peňazí a financovaním terorizmu. 💶

V legislatívnom zámere je pritom aj novelizácia, ktorá má do budúcnosti oslabiť transparentnosť identifikácie skutočných vlastníkov, najmä registra právnických osôb. Okrem nefunkčnej kontroly zo strany štátu by tak pri nevhodnej implementácií mohla byť výrazným spôsobom obmedzená aj kontrola verejnosťou. Za zmienku pritom stojí, že na európskej úrovni je už pripravená nová úprava, ktorá v oblasti oprávneného záujmu pri prístupe k informáciám stanoví minimálny rámec požiadaviek. ❌

Podrobnejšie sme túto problematiku spracovali v našej novej publikácii, ktorá porovnáva situáciu v identifikácií vlastníkov a vo verejnom obstarávaní na Slovensku a v Gruzínsku. Práve tieto oblasti sú totiž kľúčové pre ďalšiu integráciu Gruzínska do Európskej únie, ktorá však v súčasnosti dostala citeľnú ranu. Stalo sa tak prijatím kontroverzného zákona o zahraničnom vplyve. 🇪🇺

Napriek tomu však platí, že aj Slovensko sa môže od Gruzínska inšpirovať. Je to tak napríklad v oblasti elektronizácie verejného obstarávania a nastavovania limitov. Práve tu vystupuje do popredia kontroverzia medzi možnosťou verejnej kontroly a prístupu k verejným zákazkám na jednej strane a efektívnym obstarávaním tovarov a služieb na druhej strane. Aj vďaka nášmu projektu podporenému agentúrou SlovakAid v Gruzínsku sme sa dozvedeli, že tieto dva ciele sa nemusia vylučovať. Viac aj o tejto problematike sa dozviete v priloženej štúdii. 💡

👉

Analýza transparentnosti vlastníctva a verejného obstarávania v Gruzínsku a na Slovensku - Transparency International Slovensko Spolu s našimi kolegami z gruzínskej pobočky Transparency sme porovnali situáciu v identifikácií vlastníkov a vo verejnom obstarávaní na Slovensku a v Gruzínsku. Práve tieto…

VEREJNÉ INŠTITÚCIE POD TLAKOM: POZRITE SI REBRÍČEK ICH NEZÁVISLOSTI 🔍🇸🇰
Formálne najnezávislejšou slovenskou verejnou inštitúciou je Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, v područí politikov sa najľahšie ocitne policajná inšpekcia. Medzi najnezávislejšie inštitúcie na Slovensku patrila až donedávna napriek spochybňovaniu koaličných politikov aj verejnoprávna RTVS. 📺

Vyplýva to z najnovšieho rebríčka formálnej nezávislosti verejných inštitúcií, ku ktorému sme sa v Transparency International Slovensko spolu s kolegami z INEKO rozhodli vrátiť aj pre silnejúci tlak a útoky na časť inštitúcií a ich predstaviteľov. 🤺

Nezávislosť inštitúcií sa v našom hodnotení odvíja od 58 indikátorov rozdelených do piatich oblastí od spôsobu obsadzovania a odvolávania vedúcich zamestnancov, cez legislatívnu suverenitu inštitúcií až po platy a transparentnosť výberu na pozíciu jej šéfa. Rebríček teda reflektuje formálnu stránku nezávislosti inštitúcií, nie nezávislosť konkrétnych rozhodnutí a výkon ich vedenia. 💡

Rada pre rozpočtovú zodpovednosť v aktuálnom hodnotení reflektujúcom situáciu ku koncu roka 2023 dosiahla skóre 89 %, najmenej odolne z porovnania vychádza trojica Slovenská informačná služba (40 %), Finančné riaditeľstvo (30 %) a Úrad inšpekčnej služby (29 %). 📉

Údaje o výške platov sme do hodnotenia nezávislosti zaradili na základe predpokladu, že primerane odmeňovaní manažéri sú nielen motivovanejší k profesionálnemu výkonu, ale aj odolnejší voči korupčným tlakom. Kam až môžu podhodnotené platy vysokých štátnych úradníkov a manažérov zájsť, dobre ukazujú známe prípady bývalých funkcionárov Finančnej správy Františka Imreczeho a Ľudovíta Makóa. Obaja priznali, že im vo funkciách počas tretej vlády Roberta F**a z ich pohľadu nízke platy „dorovnávali“ oligarchovia, ktorí si tak poisťovali svoje záujmy. 🕴️

Podrobnosti si môžete pozrieť na našom portáli NEZAVISLEINSTITUCIE.SK a v našom novom blogu 👇🗞️ https://dennikn.sk/blog/4107685/verejne-institucie-pod-tlakom-pozrite-si-rebricek-ich-nezavislosti/

Hodnotenie formálnej nezávislosti inštitúcií Ak nie sú špecifikované ciele a merané výsledky, ktoré sú následne zverejnené, verejnosť nemôže objektívne posúdiť fungovanie nezávislých inštitúcií.

POZRITE SI, KTO MINUL NAJVIAC NA KAMPAŇ V EUROVOĽBÁCH
Strany už Ministerstvu vnútra odovzdali záverečné správy k eurovoľbám, vďaka čomu poznáme definitívnu cenu kampane. Dovedna na ňu minuli 7,3 milióna eur, čo je o tretinu viac ako v roku 2019 (4,9 milióna eur). Takmer miliónovú kampaň napokon okrem najsilnejšej dvojice PS a Smeru dosiahla aj strana Hlas s jedným získaným mandátom. Tá neštandardne až mesiac po voľbách poslala na transparentný účet ďalších 350-tisíc eur na dodatočnú úhradu nákladov (jej celkové výdavky tak dosiahli 0,99 mil. eur). 🤔

Výsledné čísla ukázali, že na víťazstvo v eurovoľbách bolo nevyhnutné investovať do kampane šesťcifernú sumu. S Progresívnym Slovenskom (1,04 mil. eur) o prvenstvo súperiaci Smer vykázal napokon najvyššie výdavky až vo výške 1,61 milióna eur. Strana si do nich zahrnula aj nákladnú šnúru podujatí k MDŽ (výdavky 424-tisíc eur), ktoré organizuje pravidelne. 💐

Top 10 kampaní podľa výdavkov opäť potvrdilo výhodu väčších zavedených strán, ktoré mohli rátať s miliónmi štátnych príspevkov získaných za umiestnenie vo vlaňajších parlamentných voľbách. 💶

Jediná strana bez štátnych príspevkov, ktorá mala europarlament na dosah (volebný zisk 4,7%), sú Demokrati, ktorí v záverečnej správe vykázali 160-tisícovú kampaň. Desať preferenčne najsilnejších strán tak minulo spolu až 6,9 milióna eur. Zvyšných 14 strán so sumárnymi výdavkami 400-tisíc sa ocitlo v úlohe štatistov. 🙎

Za úspešnú však možno okrem dvojice najsilnejších strán považovať aj kampaň hnutia Republika, ktoré dokázalo obsadiť tretie mesto vo voľbách (2 z 15 slovenských mandátov) len s pol miliónovou kampaňou. 😯

A V KTOROM LOKÁLNOM MÉDIU ZAČÍNAL VÁŠ OBĽÚBENÝ NOVINÁR? 👩👨👩‍🦰
Ak si začnete pozerať životopisy známych slovenských novinárov, rýchlo si všimnete, že mnohých spájajú začiatky v niektorom z lokálnych médií mimo hlavného mesta. Kariérne ambície však väčšinu z nich prirodzene priviedli do niektorého z veľkých médií v Bratislave. 🏙️🌆🏙️

Medzi novinárov, ktorí začínali v regionálnych redakciách, patria aj dnešný šéfredaktor portálu Aktuality.sk Peter Bárdy a vedúci reportérov N Juraj Koník. Práve s nimi a lokálnymi novinármi z rôznych kútov Slovenska sme koncom júna diskutovali o situácii v médiách a spomínali aj na ich začiatky. Kým prvý odštartoval novinársku kariéru v Žilinskom večerníku, druhý začínal v TV Pezinok. 📺

Lokálne médiá napriek turbulenciám a obmenám odchovávajú stále nové generácie novinárov a ich činnosť je nezastupiteľná aj pre kvalitu lokálnej demokracie. Tam, kde nezávislé médiá chýbajú, sa rýchlo začínajú rozprestierať spravodajské púšte, v ktorých politici a manipulátori zostávajú bez kontroly. 🦹‍♂️🦹‍♂️🦹‍♂️

Aj preto sme počas diskusie vyzdvihli viacero zásadných textov, na ktoré sme narazili v regionálnych médiách počas výskumu spravodajských púští. Išlo napríklad o príspevky o problematických praktikách v Liptovskom múzeu na ružomberskom portáli Otvorene.info, odhaľovanie sporných nákupov v košickej župe Denníkom Korzár, alebo poukázanie na kampaňovanie miestnych politikov aj cez nelegálne bilbordy v Čadci v týždenníku MY Kysuce . 👏👏👏

Ak sa o dobrých príkladoch, ale aj ťažkostiach regionálnych médií a dopadoch ich absencie na regióny chcete dozvedieť viac, prečítajte si náš nový blog „Aj v podvyživenej lokálnej žurnalistike vznikajú zásadné texty. Pozrite si príklady“: https://dennikn.sk/blog/4087235/aj-v-podvyzivenej-lokalnej-zurnalistike-vznikaju-zasadne-texty-pozrite-si-priklady/ 👈👈👈

Za fotografie ďakujeme našej dobrovoľníčke Zlatici Kalužnej.

LEGISLATÍVA PO SLOVENSKY: KEĎ CHYBY ZO SKRÁTENÉHO KONANIA PLÁTAME V ĎALŠOM SKRÁTENÍ 🇸🇰📃🤕
Traumatizujúca sága novelizovania trestnej politiky štátu je vzorovou ukážkou toho, ako legislatívny proces nemá vyzerať. Len minulý týždeň koalícia oslavovala víťazstvo na Ústavnom súde, ktorý jej zrýchlenú novelu trestného zákona z februára napriek výhradám neodmietol ako celok a zrušil len niektoré jej ustanovenia. Už tento týždeň prišla vláda s jej ďalšou záplatou, ktorú ide opäť presadzovať v zrýchlenom legislatívnom konaní.

Februárová novela presadila bez riadnej odbornej diskusie revolúciu v trestnej politike štátu v podobe výrazného znižovania trestov, skracovania premlčacích lehôt či skokového navyšovania výšky škôd pri udeľovaní trestov. Tentokrát idú zmeny presne opačným smerom, a teda k sprísňovaniu trestov. Vláda tak reaguje na výhrady Európskej komisie, ktorej sa nepozdávalo oslabovanie ochrany európskych peňazí.

Aktuálne zmeny sa preto týkajú najmä trestných činov poškodzujúcich záujmy EÚ, ale čiastočne aj trestania korupcie. Jednou z najvýznamnejších je povinné ukladanie trestu odňatia slobody v prípadoch, keď bude horná hranica trestnej sadzby za tieto vybrané trestné činy prevyšovať šesť rokov. Navrhuje sa tiež zvýšenie trestov za niektoré trestné činy, vrátane nepriamej korupcie.

Nedávna veľká novela pritom akcentovala práve potrebu znižovania trestov. Dôvodová správa k najnovšiemu zákonu od ministerstva pod vedením Borisa Suska k tomu iba lakonicky uvádza, že „cieľom predkladaného návrhu zákona je zohľadniť výsledky konzultácií s Európskou komisiou.“ Prečo sa týmito výhradami nezaoberali už skôr, si môžeme len domýšľať. Poukazoval na ne totiž celý rad odborníkov.

Ak sme v minulosti v Transparency viackrát kritizovali nerešpektovanie legislatívnych pravidiel, chaos okolo trestného zákona slúži ako praktická ukážka dopadov takéhoto konania. Príprava kvalitného zákona si totiž vyžaduje čas a zapojenie čo najširšieho okruhu expertov. Bez nich sa kopia problémy, ktoré môžu mať aj nenapraviteľné dôsledky. V trestnom práve to platí dvojnásobne.

Neplatí pritom ani téza, ktorou argumentoval na tlačovej konferencií minister spravodlivosti, že „novely trestných kódexov sú úplne v poriadku, Ústavný súd nám dal za pravdu.“ Fakt, že časť legislatívneho procesu či jeho obsahu nedosahuje najzásadnejší nedostatok, a teda rozpor s Ústavou, ešte neznamená, že nebol porušený celý rad zákonov upravujúcich zákonodarný proces.

A neznamená to ani to, že si sudcovia Ústavného súdu myslia, že koalícia pripravila dobrú novelu. Znamená to iba, že väčšina novely nie je protiústavná. Ak sa máme ako spoločnosť pri prijímaní legislatívy uspokojiť s týmto, tak veľké nároky na zákonodarcov naozaj nemáme. 😥

Ilustračné foto TASR - Minister spravodlivosti Boris Susko predkladá ďalšiu zrýchlenú novelu trestného zákona.