INESS

Predchádzajúci príspevok o živnostníkoch a minimálnom dôchodku sme stiahli. Hoci to bol len modelový príklad, berieme kritiku, že bol príliš zjednodušujúci a zavádzajúci. Tému radšej rozoberieme komplexnejšie v samostatnom komentári.

Lov na živnostníkov nie je správny

Vláda už vo svojom rozpočtovom pláne zverejnila zámer „pripraviť opatrenia, ktoré by sa dotkli živnostníkov vykazujúcich známky zamestnaneckého pomeru“.

V máji takúto debatu s týmto argumentom oživila aj analýza Útvaru hodnoty za peniaze. V INESS sme pripravili vlastný text pod názvom Lov na živnostníkov. Rozoberáme v ňom niekoľko momentov z analýzy ÚHP a ukazujeme, že na tie isté číselné fakty sa dá pozrieť aj cez iné okuliare.

Keďže analýza ÚHP obsahuje väčšinu argumentov, ktoré sa dnes objavujú vo verejnej diskusii, náš text zároveň slúži aj ako univerzálna obhajoba nezvyšovania daní a odvodov pre živnostníkov a nesťažovania regulačných podmienok ich existencie.

Publikácia je voľne dostupná ako PDF na stránke iness.sk.

Zhrnutie:

• Na dnešnom trhu práce môžeme predpokladať, že drvivá väčšina živnostníkov má na trhu alternatívu v podobe pracovného pomeru. Dobrovoľne si však zvolili možnosť nevykonávať svoju činnosť podľa Zákonníka práce, ale podľa Živnostenského zákona. Toto rozhodnutie by nemalo byť penalizované, ani považované za spoločensky „menej optimálne“.
• Definícia „fiktívneho živnostníka“ je subjektívna a vychádza len z vonkajších znakov (absencia zamestnancov, počet odberateľov, podriadenosť). Medzinárodné organizácie, ktoré ju ukotvili, vychádzajú z predpokladu, že byť zamestnancom je automaticky preferovaný stav.
• Oficiálny podiel „fiktívnych živnostníkov“ na celkovom počte SZČO na Slovensku od roku 2017 klesal, len v roku 2023 prišlo k miernemu nárastu smerom späť k priemeru.
• Verejná správa pri svojej argumentácii nijako nepracuje s detailnejšími dátami – súbeh s trvalým pracovným pomerom, súbeh s dôchodkom, rozdelenie príjmov, nároky zo sociálneho systému, zmena pridanej hodnoty...
• Verejná správa argumentuje len daňovo-odvodovými rozdielmi. Ignoruje rozdiely v riziku, flexibilite, čerpaní sociálnych služieb, tvorbe pridanej hodnoty, odvetviach atď.
• Argument o hroziacich nízkych dôchodkoch živnostníkov ignoruje fakt, že celý verejný dôchodkový systém čaká v budúcnosti prudké znižovanie pomeru dôchodkov ku mzde.
• Modelový živnostník si z minimálnych sociálnych odvodov „zaplatí“ náklady na minimálny dôchodok. V prípade odvodov nemocenského poistenia živnostníci dotujú zamestnancov.
• Platba zdravotného poistenia za poistencov štátu je o 1/3 nižšia ako minimálny odvod živnostníkov. Tí spolu so zamestnancami „dotujú“ poistencov štátu.
• Očakávané výnosy z vyššieho zdanenia živnostníkov budú len kvapkou v mori verejných výdavkov, keď pokryjú možno štvrtinu nákladov len na 13. dôchodok, ktorý stojí 800 miliónov eur ročne. Naviac nie je vyčíslený budúci nárast nárokov „novozamestnaných“ živnostníkov.
• Výmenou za trochu viac peňazí v rozpočte bude poškodený celý sektor živnostníkov.
Fiktívni živnostníci sú fiktívny problém. Pokiaľ existuje dobrovoľná dohoda medzi odberateľom a dodávateľom, že sa nebudú riadiť Zákonníkom práce ale Obchodným zákonníkom a Živnostenským zákonom, nie je dôvod do tohto vzťahu zasahovať. Čo zdaním, toho mám menej. Vyššie zdanenie živnostníkov povedie k menšej podnikateľskej aktivite na Slovensku. Rozpočet potrebuje dostať pod kontrolu výdavky, nie neustále zvyšovať príjmy.

Opäť tu máme reči o nadmernej sile reťazcov. Ako inak, podopreté nula dátami.

Mieru konkurencie na trhu je pritom možné pomerne jednoducho overiť pomocou takzvaného Herfindahl–Hirschman indexu (HHI). Tento index meria mieru koncentrácie v odvetví a je oficiálne používaným analytickým nástrojom mnohých národných protimonopolných úradov.

Pre slovenský maloobchod s potravinami sme to preto minulý rok spravili my.

Výsledok?

HHI v potravinovom maloobchode na Slovensku dosiahol v roku 2022 hodnotu 0,188 a ukazuje vysokú mieru konkurencie. Európska komisia za bezproblémovú z hľadiska súťažného práva považuje hranicu 0,2.

Konkurencia dokonca za 5 rokov mierne narástla a po príchode Biedronky narastie výraznejšie.

✨ Pretitulované Slovensko. Pyrrhovo víťazstvo vysokého školstva 📚

📊 Neexistuje veľa ukazovateľov, v ktorých by sa slovenské školstvo mohlo pochváliť, že dosiahlo ciele, ku ktorým sa zaviazalo. Jedným takýmto ukazovateľom je podiel absolventov vysokých škôl medzi mladými ľuďmi. Keď sme vstupovali do EÚ, dosahoval tento podiel 14 %. Minulý rok sa dostal na 40 %, čo zodpovedá cieľu, ktorý sme si kedysi dávno ambiciózne nastavili. 🎓

📉 Tento papierový úspech v titulovaní populácie však priniesol aj niekoľko nezamýšľaných dôsledkov. Prvým je rýchly nárast prekvalifikova­nosti. To sú absolventi vysokých škôl, ktorí pracujú na pozíciách, ktoré vysokoškolské vzdelanie nevyžadujú. Slovensko dosiahlo v tomto ukazovateli Eurostatu najrýchlejší rast medzi rokmi 2008 až 2020 spomedzi všetkých krajín EÚ. 🇸🇰📈

📖 Tento vývoj vypovedá o tom, že veľká prívalová vlna študentov vysokých škôl z posledných dvoch dekád študovala často len pre titul a bez ohľadu na uplatniteľnosť na trhu práce. Potvrdzuje to aj vývoj mzdového bonusu absolventov vysokých škôl oproti absolventom stredných škôl. Ten klesá už dvanásty rok za sebou. 💼 Priemerný absolvent s vysokoškolským titulom zarobil v roku 2022 o 42 % viac ako stredoškolák, pričom v roku 2010 to bolo o 60 % viac. 💵📉

🎓 K hodnoteniu titulovania je potrebné pripočítať aj špecifický kultúrny jav Slovenska v podobe nízkej hodnoty bakalárskeho titulu. Máme najvyšší podiel absolventov bakalárskeho štúdia, ktorí pokračujú na magisterské štúdium, zo všetkých krajín OECD. Neuveriteľných 98 % študentov pokračuje za magistra, pričom v EÚ je to priemerne približne 60 %. 📚 Dĺžka vzdelávania študentov sa tak u nás zbytočne predlžuje. ⏳

👉 Viac sa dočítate v odkaze v komentároch. 📲

💸 Ako vraví ekonomická teória – platba do štátnej kasy bez nároku na plnenie sa volá daň. Na Slovensku však túto odvodovú daň štát nazýva zavádzajúco odvody.

Ako táto „odvodová daň“ vzniká? Veľmi jednoducho. Maximálny možný dôchodok je 2,44-krát vyšší ako dôchodok človeka platiaceho odvody z priemernej mzdy. 📈 Vo výsledku ľudia s nadpriemernými príjmami zaplatia časť odvodov bez toho, aby im vznikol nárok na dávku. A čím vyšší príjem, tým vyššia čistá odvodová daň.

🚩 Táto odvodová daň postihuje na Slovensku každého s mesačným príjmom nad 1 788 eur. Nejde teda len o špičkových chirurgov či super talentovaných programátorov. Veď priemerná mzda v Bratislave dosahuje 2 162 eur.

Viac si môžete prečítať v komentári Radovana Ďuranu 𝑫𝒂𝒏𝒆 𝒑𝒓𝒆𝒛𝒍𝒆𝒄̌𝒆𝒏𝒆́ 𝒛𝒂 𝒐𝒅𝒗𝒐𝒅𝒚, link nájdete v komentári pod príspevkom.

Nová vláda nastúpila ešte len v októbri a pre ľudí už spravila kopec roboty. Pomáha im najmä v tom, aby ich zbytočne netlačili peňaženky.

Sociálne balíčky sa samé nezaplatia, a tak po rokoch vyjedania špajze nastáva čas platiť účty. No ako zachrániť rozpočet a zalátať 7-miliardovú dieru❓

Jedna možnosť je viac šetriť a menej plytvať.
Vláda si vybrala druhú možnosť. 💰

Ako to myslel, neviete nám poradiť? 🤷

Je lepšie byť bohatý a zdravý ako chudobný a chorý. 💡
Výskum nám ukazuje, že tento názov Jakubiskovho filmu je sebanaplňujúci. Bohatí ľudia majú v priemere dlhší a zdravší život ako chudobnejší.

No vzťah medzi príjmom a zdravím je delikátny a pri náhodnom zvýšení príjmu nemusí vôbec vzniknúť. Aspoň to ukazuje čerstvá štúdia šestice autorov vydaná pod hlavičkou amerického National Bureau of Economic Research (NBER).

Na výskum použili program nepodmieneného príjmu, ktorý rozbehli neziskové organizácie v Texase a v Illinois. Jedna s 1 000 účastníkmi dostávala 3 roky sumu 1 000 dolárov mesačne. Zvyšní v rovnakom období dostávali 50 dolárov mesačne. Následne bolo monitorované ich zdravie (vrátane mentálneho) pomocou dotazníkov, ale aj vzoriek krvi.

Výsledky sú podľa autorov jasné: „Výsledky experimentu naznačujú, že zníženie chudoby prostredníctvom peňažných transferov nebolo účinné pri zlepšovaní výsledkov v oblasti zdravia pre nami skúmanú vzorku a časový rámec. Vidíme nulový efekt na rôzne ukazovatele v oblasti telesného zdravia a naše odhady vylučujú aj veľmi malé zlepšenie telesného zdravia.“

Autori štúdiu uzatvárajú konštatovaním, že univerzálny príjem nevedie ku zlepšeniu zdravia jeho príjemcov, pretože tí s použitím príjmu robia vlastné rozhodnutia a pred zdravím prioritizujú iné veci.

My dopĺňame, že vyšší príjem väčšinou nie je dielom náhody.
Väčšina ľudí s vyšším príjmom má vlastnosti a schopnosti ako manažment vlastného času, dlhší rozhodovací horizont, lepší odhad rôzneho druhu rizika a podobne. Tieto pomáhajú ako v budovaní majetku, tak v udržiavaní zdravia. Zároveň existuje vplyv sociálnych bublín, v ktorých žijeme a ktoré ovplyvňujú aj to, ako pristupujeme k vlastnému zdraviu. Pri kariérnom raste sa tieto bubliny menia, no získaním náhodnej dávky človek svoju spoločenskú bublinu neopustí.

❓ Ako vyhnať mladých a kvalifikovaných do 🇨🇿 Českej republiky? Napríklad vyšším zdanením. Zamestnanec s rovnakou hrubou mzdou má v ČR nielen vyšší čistý príjem, ale je aj pre zamestnávateľa v ČR lacnejší. 🇸🇰 Ak by chcel slovenský zamestnávateľ vyplatiť rovnakú čistú mzdu ako v ČR, musí vynaložiť o 7 % viac peňazí.
❗️ Zavádzanie nových progresívnych sadzieb DPFO situáciu na Slovensku ešte zhorší, preto s nimi nesúhlasíme.

📖 Link na publikáciu 𝑷𝒓𝒐𝒈𝒓𝒆𝒔𝒊́𝒗𝒏𝒂 𝒅𝒂𝒏̌ 𝒔𝒌𝒓𝒚𝒕𝒂́ 𝒗 𝒐𝒅𝒗𝒐𝒅𝒐𝒄𝒉 nájdete v komentári pod príspevkom.

Aj vy platíte progresívnu odvodovú daň?

Ak ste o tejto dani ešte nepočuli, tak je to preto, že politici vám ju úspešne zatajili.

Je to daň, ktorú platíte vo forme sociálnych odvodov, za ktoré vám nevzniká nárok na sociálnu dávku.
Čím vyšší príjem, tým vyššia daň, preto ju nazývame Progresívna odvodová daň.

Progresívnu odvodovú daň platí každý, ak má mesačný príjem vyšší ako 1788 eur.
To je na Slovensku 500 000 zamestnancov.
Dohromady štát na tejto dani vyberie takmer miliardu eur.

Na grafe je podiel tejto dane vrátane DPFO na cene práce (sporitelia v II. pilieri majú túto daň mierne nižšiu).
Viac sa dozviete v našej najnovšej publikácii Progresívna daň skrytá v odvodoch, link v komentári.

INESS INESS - Institute of Economic and Social Studies

Predstavitelia vlády koketujú s nápadom na zavedenie odvodu maloobchodných reťazcov. Hoci presné parametre v tomto momente ešte nepoznáme, predpokladáme, že pôjde o klon odvodu z roku 2019.

Preto si dovoľujeme upriamiť vašu pozornosť na materiály, ktoré INESS k tejto téme pripravil na prelome rokov 2018 a 2019.

➡️Štúdia Odvod reťazcovhttp://iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/iness_odvod_retazcov.pdf

➡️Tlačová správa o dopade odvodu na ceny po zverejnení prvých štatistík
https://www.iness.sk/sk/tlacova-sprava-odvod-retazcov-stoji-domacnosti-uz-50-milionov

➡️Na jeseň 2023 sme pripravili publikáciu Chlieb a politika, v ktorej predstavujeme stručné analytické zhrnutie situácie s cenami a s predajom potravín na Slovensku. Okrem iného v nej nájdete sektorové porovnanie marží či výpočet miery konkurencie v odvetví potravinového maloobchodu.https://www.iness.sk/sites/default/files/documents/pdf/IPN/chlieb_a_politika.pdf

Odvodom nebudú zaťažené "obchody", ale kupujúci. Jedná sa o obratovú daň, ktorá sa svojím ekonomickým dopadom podobá na DPH. Maloobchod s potravinami má ziskové marže v nízkych jednotkách percent. Nemá preto z veľkej časti kam takúto daň dlhodobo "schovať", než do cien tovarov. Odvod reťazcov je preto de facto daňou na potraviny a ďalší spotrebný tovar.

Zažili sme to na vlastnej koži v roku 2019, keď sa táto daň okamžite a takmer v plnej miere preniesla do cien potravín. Zhruba 90% nákupov potravín sa na Slovensku uskutočňuje vo veľkých reťazcoch, takže aj prípadné vynechanie menších obchodov je z hľadiska spotrebiteľa irelevantné.

Aj toto cielenie odvodu reťazcov len na vybrané (veľké) podniky bude problematické. V roku 2019 to viedlo k vyšetrovaniu zo strany Európskej komisie a prispelo k tomu, že tento odvod bol po pár mesiacoch účinnosti vtedajšou vládou zase rýchlo zrušený.

Okrem priamej záťaže zvýši odvod byrokraciu a administratívne náklady na strane podnikateľov aj štátu, zvýši cenový tlak na potravinárov a zníži mieru investícií v maloobchode.

Bohužiaľ sa opakovane potvrdzuje, že súčasná vláda vyskúša všetky staré aj nové spôsoby zdanenia občanov tejto krajiny, len aby sa vyhla realite v podobe konsolidácie verejných výdavkov, ktoré sa už dávno v tejto krajine vymkli spod kontroly.

Aká mzdu majú mať štátni zamestnanci? 🤔

Štatistikami o mzdách vo verejnej správe sme rozpútali divokú diskusiu. 💥 Aký by teda mal byť plat v tomto sektore?

Verejní zamestnanci nie sú len tí neustále karikovaní „úradníci“. Sú to aj učitelia, či hasiči. Majú plnú legitimitu vznášať svoje mzdové nároky. Tak, ako zamestnanca súkromnej firmy nemusí zaujímať podiel osobných nákladov na celkových, nemusí to zaujímať ani verejných zamestnancov.

Na hľadanie tej správnej mzdy zamestnanca v súkromnom sektore existuje veľmi jednoduchý princíp – trh. Alebo ak ste na toto slovíčko citliví, tak ho nahraďte slovom spotrebiteľ. Ten o mzdách rozhoduje každým svojim nákupom. Ak dá podnikateľ svojim zamestnancom mzdy príliš vysoké, nedokáže spotrebiteľovi svoj drahý produkt predať. Ak ich dá príliš nízke, nedokáže ho spotrebiteľovi dodať.

Trh s verejnými službami neexistuje. Neexistuje ani ich cena.
Nevieme, aká je trhová hodnota produktu Úradu práce. Nevieme preto ani povedať, aká je trhová mzda jeho úradníčky. Morálna diskusia o tom, či zarába veľa, alebo si zaslúži viac, skončí v slepej uličke. Jeden vidí ťažkú prácu v strese s agresívnymi klientmi. Druhý sa pýta, aká je vlastne jej pridaná hodnota.

Verejný sektor by sa mal na trh aspoň zahrať. Pri každej činnosti identifikovať, čo je vlastne jej produktom. Už tu by prišiel na to, že ideálna mzda je v niektorých prípadoch 0. To je prvý a najzásadnejší krok.

Následne by mal určiť transparentné a zmysluplné ciele v produkcii a dosahovanie cieľov kontrolovať. S dosahovaním týchto cieľov sa dá aj lepšie previazať odmena.

Minister práce Erik Tomáš oprášil pesničku „Aktivačná práca namiesto dávok: Kto odmietne pracovnú ponuku, príde o dávku v hmotnej núdzi.“

Pritom jeho vlastní úradníci viac krát na dátach ukázali, že aktivačné práce nefungujú, sú kontraproduktívne.

Inštitút sociálnej politiky: „Aktivačné práce (dávka) účastníkov neaktivujú, ale naopak v porovnaní s podobnými neúčastníkmi ich vo väčšej miere uzamykajú v hmotnej núdzi.”

Ministerstvo argumentuje, že máme v SR nízku mieru nezamestnanosti a veľa voľných pracovných miest. To je však pohľad z lietadla. Stále máme množstvo regiónov a oblastí, kde je vysoká miera nezamestnanosti a na jedno voľné pracovné miesto čakajú desiatky nezamestnaných. Jednou z príčin tohto stavu je aj vysoká minimálna mzda. Na čo zas upozorňujú úradníci z Ministerstva financií.

Inštitút finančnej politiky: „Zvyšovanie minimálnej mzdy malo v rokoch 2010 až 2018 negatívny vplyv na zamestnanosť. Rast minimálnej mzdy o 5% v priemere súvisel s poklesom zamestnanosti o 0,8%, čo je necelých 14 tisíc pracovných miest. Efekt však v čase klesal a líšil sa medzi regiónmi. V ekonomicky rozvinutých okresoch bol efekt zanedbateľný. V menej rozvinutých okresoch bol naopak vplyv na zamestnanosť silnejší.“

Keby chcel minister skutočne riešiť problémy dlhodobo nezamestnaných ľudí, tak zavedie regionálnu minimálnu mzdu.

🎧 Mzdy štátnych zamestnancov sú o 18 % vyššie ako v súkromnom sektore a odborári chcú zvýšenie o 10 % od septembra a o ďalších 10 % od januára budúceho roka📈. Má ísť o dodatočný náklad 1,5 miliardy eur. V čase, keď čelíme rekordnému deficitu a len v tomto roku je našou úlohou znížiť deficit o 1,4 miliardy. Ako v priebehu rokov rástli platy štátnych zamestnancov a ako si stojíme v medzinárodnom porovnaní míňania na služby štátu? Na všetky tieto „ako“ a aj ďalšie otázky hľadáme odpovede v aktuálnom s Radovanom Ďuranom.

🔗 Linky na Spotify aj YouTube nájdete v komentároch.

🎧 Ako je možné, že odhadované HDP Ruska za rok 2023 je vyššie ako HDP ktorejkoľvek zo 7 najbohatších krajín G7 😮? Ako to, že krajina, ktorá rozpútala vojnu a už tretí rok míňa obrovské objemy peňazí na toto ťaženie, je v rebríčku takto vysoko? O čom teda hovorí HDP? Ideálny moment na malú ekonomickú lekciu toho, čo je a čo nie je HDP💰. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského ako . 👇- linky na YouTube a Spotify v komentároch

🎧V nadväznosti na predechádzajúce príspevky k téme žiadosti odborárov na zvýšenie miezd štátnych zamestnancov (dokonca pod hrozbou štrajku) ponúkame vypočuť si celý komentár Radovana Ďuranu ako audio .
Aak niekto hrozí štrajkom, dalo by sa predpokladať, že situácia je naozaj vážna a ich platy tak nízke, že sú ochotní štrajkovať. Aká je však realita? Vypočujte si komentár Radovana Ďuranu, kde hovorí aj o tom, že priemerná mzda v tomto roku vo verejnom sektore by mala byť o 279 eur (o 19 %!) vyššia než v súkromnom sektore.

🔗 Linky na Spotify aj YouTube nájdete v komentári pod príspevkom.

Súčasný proces vyjednávania o zvyšovaní platov zamestnancov štátu treba vnímať aj v kontexte medzinárodného porovnania. 🏦

Slovensko vydáva na platy najviac v celej V4 a to nielen ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy ale aj ako podiel na HDP. V týchto porovnaniach dáva SR viac ako je priemer EÚ. 🤯

Článok venovaný tejto téme spolu s grafmi a aj s linkom na použité dáta nájdete na našom webe. 🧑🏻‍💻

👩‍🦰❌👱‍♂️ Štatistiky pre Slovensko dnes uvádzajú 16,6 % rozdiel v platoch mužov a žien v prospech mužov. 🙀 Sú ženy v pracovnej oblasti diskriminované? Existujú mnohé komentáre, ktoré hovoria o tom, že nie je v poriadku, že väčšinu manažérskych pozícií zastávajú muži, alebo že žien vo vedúcich pozíciách či parlamentoch by malo byť viac – ideálne pol na pol z mužmi. Otázkou je, kde je zdroj nižšieho počtu žien na takýchto pozíciách. 🎧 Po dlhšej pauze sme späť s podcastom . S Róbertom Chovanculiakom hovoríme aj o tom, že otázka by mala stáť úplne ináč. A teda nie ako docieliť, aby sme všade sledovali vyvážený 50:50 pomer žien a mužov, ale ako rozvíjať spoločnosť tak, aby z nej bolo miesto, kde ľudia môžu naplno realizovať svoj potenciál. Rovnako muži aj ženy.

🔗 Linky na Spotify aj YouTube nájdete klasicky v komentári pod príspevkom.

Vláda Róberta F**a pred 11 rokmi pretlačila zákaz bankových poplatkov za úverové účty.

A súčasná vláda Róberta F**a zvažuje zaviesť štátne poplatky za každý pohyb na všetkých bankových účtoch pre všetkých obyvateľov na Slovensku.

❗Daň z finančných transakcií je daň z (finančného) dýchania! 🫁

1. je to skrytá daň, ktorá by sa platila z každej transakcie, napríklad aj pri zaslaní dôchodku na bankový účet, presunu medzi vlastnými účtami, pri zaslaní vreckového svojim deťom, alebo keď rodičia zaplatia škôlku. Často ju však ani neuvidíme, pretože platcom bude obchod, zamestnávateľ, či banka. Náklady ale samozrejme vždy ponesie klient.

2. veľký objem transakcií umožňuje naoko nízku sadzbu novej dane. Toto je veľká zbraň v rukách politikov na ďalšie zvyšovanie daní, ktoré politikom skôr "prejde". Zvýšenie z 0,3% na 0,45% sa zdá ako “nič” pritom je to zvýšenie dane polovicu. Vidíme to na Maďarsku, ktoré začalo s 0,3% a hneď po roku daň zvýšila na 0,45%.

3. Namiesto zvyšovania daní by sa vláda mala sústrediť na škrty na výdavkovej strane verejných financií, kde je veľa plytvania. Štát nepotrebuje vyššie príjmy, naopak, potrebuje sa zbaviť výdavkov, ktoré sú nákladné a neprinášajú hodnotu.

Odborári žiadajú 10% rast miezd vo verejnej správe tento rok, a ďalších 10% od januára. Dosť neuveriteľné požiadavky nielen s ohľadom na deficit, ale aj na najvyšší podiel miezd na HDP vo V4. Ten je dokonca vyšší ako priemer v EÚ. Viac info v linku pod komentárom

🎧 Ronald Reagan kedysi popísal univerzálnu ekonomickú politiku vlád: „Ak sa to hýbe, zdaň to. Ak sa to stále hýbe, zreguluj to. A ak sa to hýbať prestane, zadotuj to.“ Českí Piráti nedávno slávnostne oznámili, že vzniká nový fond na podporu herného priemyslu - čím porekadlo posunuli na novú úroveň – 💶 zadotujú aj to, čo sa hýbe. Vypočujte si komentár Martina Vlachynského ako aj o paradoxe, že nielen dane, ale aj samotné dotácie môžu zdravému ekonomickému pohybu uškodiť.

🔗Link na YouTube aj Spotify nájdete v komentároch pod príspevkom.

Kým verejnú diskusiu zabávajú témy neexistujúcej pandémie a komisie odborníkov na reptiliánov, uniká nám to podstatné v najdôležitejšom rezorte. ⬇️

Problémy v zdravotníctve sú akútneho charakteru – pre Plán obnovy, aj kvôli finančnej diere, ktorá hrozí pravidelne obmedzením poskytovania zdravotných služieb.

Napríklad maximálne čakacie lehoty na operácie. Tie mali byť zavedené už od januára tohto roka. Kvôli (objektívnym) nedostatkom prípravných prác ešte z minulosti bolo ich spustenie odsunuté o rok. Časť opozície a verejnosti žiadala nôž na krku ministerstva v podobe len polročného odsunu. No pol rok ubehol a z prostredia sa ozývajú hlasy, že bude zázrak, ak to ministerstvo stihne aspoň za ten sľúbený rok.

„Čakačkám“ je príbuzná Optimalizácia siete nemocníc, teda roztriedenie nemocníc a koncentrácia medicínskych činností v nich. Aj tu platí, že motor, karoséria aj volant sú, ale auto nemá kolesá. Chýbajú niektoré vykonávacie predpisy a metodiky.

Alebo Katalóg zdravotných výkonov. Je to zoznam všetkých výkonov v ambulantnej sfére, ktorý definuje „produkciu“ ambulancie. Sektor zotrvačne existuje na zmrzačenom starom katalógu, ktorý má už zhruba 20 rokov. Rovnako dlho trvá výroba nového, po ktorom ambulancie zúfalo kričia už roky. Pred pár dňami bola jeho pilotná verzia potichu odsunutá o ďalších pár mesiacov do budúcnosti.

Ak je ministerstvo v niečom rýchle, sú to personálne zmeny. Len od apríla to bol vyvolaný čiastočný rozpad projektového tímu Martinskej nemocnice, zmena zákona o NIHO, ktorej okatým cieľom je výmena riaditeľa, alebo čerstvé nečakané hodinové prepustenie šéfa Inštitútu zdravotných analýz.

Netvrdím, že si všetci na ministerstve sedia na rukách. Je to jedno z mála miest, kde stále existujú ľudia nadchnutí pre reformy. Opravujú sa chyby pri čakačkách, pracuje sa na predpisoch pre optimalizáciu siete a aj ten Katalóg údajne napreduje. No ako pri každých zásadných zmenách aj tu platí, že za nimi nesmie stáť len zopár úradníkov, dokonca nestačí ani ministerka.

Musí za nimi stáť celá vláda. Nejedna zmena pravidiel znamená aj zmenu finančnú. Napríklad od nového Katalógu sa očakávajú vyššie zdroje pre ambulancie. Ale tu musí dať jasný signál zase Ministerstvo financií.

Výhovorkou nie je ani tvrdenie, že súčasné vedenie nie je na stoličkách ani rok. Vo väčšine prípadov sa jedná o projekty, ktoré nevznikli včera. Mnohé majú roky. Do konca roka majú na ministerstve veľa odložených záväzkov. Uvidíme, či sa nakoniec aspoň niektoré podarí naplniť.