Amnesty International Slovakia

📢 Dva roky po brutálnom potlačení protestov v Iráne, ľudia naďalej zažívajú násilie a represie. Iránske úrady beztrestne potláčajú odpor voči štátnym politikám a obmedzujú ľudské práva, pričom systematicky zakrývajú svoje zločiny.

🚨 Amnesty International vyzýva k okamžitému vyšetrovaniu najzávažnejších zločinov a k vytvoreniu nezávislého vyšetrovacieho mechanizmu.

PODPÍŠTE PETÍCIU a vyzvite ministra zahraničných vecí SR, Juraja Blanára, aby OSN okamžite zriadila vyšetrovací mechanizmus, ktorý zabezpečí vyvodenie zodpovednosti za najzávažnejšie zločiny podľa medzinárodného práva spáchané v Iráne.

https://www.amnesty.sk/ukoncite-krviprelievanie-na-protestoch-v-irane/

Vaša podpora môže prispieť k zastaveniu násilia a neľudských praktík!

Namiesto dlho očakávanej a komplexnej reformy diskriminačného vzdelávacieho systému, prichádza ministerstvo školstva s vládnym návrhom plným falošných gest a prázdnych sľubov. ⁠
⁠
Amnesty International Slovensko, EduRoma a Rómske advokačné a výskumné stredisko preto na dnešnej tlačovej besede vyzvali ministra školstva, aby predstavil komplexnú reformu vzdelávacieho systému, ktorá bude založená na zásadách rovnosti a nediskriminácie a skutočne desegregačná. Súčasný návrh novely školského zákona môže zachovať, alebo dokonca prehĺbiť existujúcu segregáciu rómskych detí. ⁠
⁠
Viac informácií nájdete na https://www.amnesty.sk/falosne-gesta-a-prazdne-zavazky-v-novele-skolskeho-zakona/

V Putinovom Rusku je vyše tisíc politických väzňov, mnohí v hroznom zdravotnom stave. Alexej Gorinov, bývalý moskovský poslanec, ktorého ako prvého zatkli za kritiku invázie, sedí v trestaneckej cele bez vody a kúrenia, bez matraca, chýba mu časť pľúc, má 63 rokov, je v naozaj zlom stave.

Maria Ponomarenko, novinárka zo Sibíri, je v zlom psychickom stave. Zatkli ju za odsúdenie vojny, má dve dcéry a nemôže im ani zavolať. Mohli by sme menovať ďalších... aj za slobodu pre týchto nespravodlivo väznených obrancov ľudských práv v Amnesty bojujeme.

Prečítajte si rozhovor s nedávno oslobodeným ruským novinárom a opozičným politikom Vladimirom Kara-Murzom, ktorému sa podarilo dostať na slobodu v rámci výmeny väzňov pred pár týždňami: https://svet.sme.sk/c/23379230/putin-ho-poslal-umriet-na-sibir-z-jeho-rezimu-spravil-priseru-aj-zapad-vravi-kara-murza.html

Viac o našej práci na téme a aktívne petície nájdete na https://www.amnesty.sk/prepustenie-ruskych-aktivistov-musi-byt-len-zaciatok/

Putin ho poslal umrieť na Sibír: Z jeho režimu spravil príšeru aj Západ, vraví Kara-Murza Pamätám si deň, keď som pochopil, čo je Putin za človeka, hovorí v rozhovore pre SME ruský disident Vladimir Kara-Murza, ktorého nedávno prepustili z väzenia.

Pokračujúce ruské útoky na ukrajinské civilné ciele a osoby prestavuje závažné porušenie medzinárodného humanitárneho práva a vojnový zločin. Zodpovedné osoby musia byť postavené pred súd. Medzinárodné spoločenstvo musí konať.

ZAJTRA, 29. AUGUSTA, SI PRIPOMÍNAME 80 ROKOV OD VYPUKNUTIA SLOVENSKÉHO NÁRODNÉHO POVSTANIA

Toto významné výročie spoločne oslávime na festivale Povstanie pokračuje na Tyršovom nábreží v Bratislave.

Pridajte sa k nám!

Myšlienka projektu Živej knižnice sa zrodila v hlavách členov a členiek dánskeho hnutia Stop násiliu. Prvýkrát projekt realizovali na festivale v Roskilde v roku 2000. Keďže ohlasy boli pozitívne, myšlienka sa dostala na vedenie Odboru pre mládež Rady Európy v Budapešti, ktoré podporilo organizáciu Živej knižnice na festivale Sziget v roku 2001. Odvtedy sa metóda úspešne rozšírila po celom svete, niekedy v modifikovanej podobe, ale myšlienka za ŃOU zostáva rovnaká: Nesúď knihu podľa obalu!

V Živej knižnici si ľudia namiesto upravených publikácii môžu „prepožičať“ osobu so zaujímavým životným príbehom, s ktorou by sa v reálnom živote pravdepodobne nikdy neporozprávali. Môžu sa jej spýtať na všetko, čo ich bude zaujímať, samozrejme s rešpektom k jej osobným hraniciam a ľudskej dôstojnosti.

Živé knižky, s ktorými sa študenti*ky, žiaci*ky aj široká verejnosť môžu zoznámiť, sú príslušníci*čky menšín alebo na prvý pohľad prehliadaní ľudia žijúci na Slovensku. Živá knižnica napomáha k prekonaniu strachu z neznámeho, búra zažité stereotypy a dáva možnosť získať vlastné skúsenosti a poznatky. V ponuke kníh nájdete osoby rôzneho etnického pôvodu, vierovyznania, povolania, taktiež kvír ľudí, ľudí bez domova, ľudí s rôznym životným štýlom či zdravotným znevýhodnením. Žiaci a študentky, ale aj široká verejnosť, tak s nimi získajú bezprostrednú skúsenosť.

Pridajte sa do datábazy živých kníh alebo túto ponuku zdieľajte zaujímavým ľuďom vo svojom okolí a pomôžte nám bojovať s predsudkami a nenávisťou.

Ďakujeme!

https://www.amnesty.sk/stante-sa-sucastou-zivej-kniznice-amnesty-international-slovensko/

Niektorí z najväčších svetových vývozcov zbraní naďalej otvorene porušujú pravidlá Zmluvy o obchode so zbraňami. Uskutočňujú nezákonné presuny zbraní, ktoré vedú ku katastrofálnym stratám na životoch v oblastiach zasiahnutých vojnovým konfliktom. Medzi tieto oblasti patria Okupované palestínske územie, najmä okupované pásmo Gazy, Sudán a Mjanmarsko. Amnesty International to uviedla pri príležitosti desiateho výročia prijatia tejto zmluvy.

Zmluva o obchode so zbraňami nadobudla platnosť pred takmer desiatimi rokmi. Amnesty International od jej nadobudnutia aj naďalej dokumentuje a odhaľuje nezákonné presuny zbraní. Tie totiž umožňujú závažné porušovanie ľudských práv. Nezákonné presuny zbraní porušujú prísne, právne záväzné a globálne pravidlá o medzinárodných presunoch zbraní, ktoré zmluva zaviedla.

Dňa 2. apríla 2013 hlasovalo za prijatie Zmluvy o obchode so zbraňami celkovo 155 štátov. V súčasnosti má zmluva 113 zmluvných strán a 28 signatárov. Medzi nich patrí všetkých 10 najväčších vývozcov zbraní, ktorí sa podieľajú na viac ako 90 % obchodu so zbraňami, okrem Ruska.

Ruský väzeň svedomia a politik s protivojnovými postojmi Alexej Gorinov je vo vážnom ohrození kvôli zlému zaobchádzaniu vo väzbe. Za vyjadrenia proti vojne na Ukrajine ho odsúdili na sedem rokov odňatia slobody.

Žiadajte ruské orgány, aby okamžite prepustili Alexeja Gorinova z väzenia a zabezpečili mu potrebnú zdravotnú starostlivosť, kým je vo väzbe.

Podpíšte a zdieľajte petíciu na: https://www.amnesty.sk/ziadajte-slobodu-pre-ruskeho-protivojnoveho-politika-alexeja-gorinova/ 📝

Afganci a Afganky žijúce v Afganistane aj zahraničí majú za sebou tri frustrujúce roky. De facto štátne orgány Talibanu od svojho návratu k moci v Afganistane absolútne beztrestne porušujú ľudské práva a páchajú zločiny podľa medzinárodného práva.

Nová správa Amnesty International upozorňuje, že porušovaniu práv čelia primárne ženy a dievčatá. V konečnom dôsledku však trpí celá populácia krajiny. Amnesty viedla rozsiahle rozhovory s viac ako 150 zástupcami a zástupkyňami afganskej občianskej spoločnosti vrátane obrancov ľudských práv, členov akademickej obce, protestujúcich žien, aktivistov, novinárok a mladých ľudí.

Z rozhovorov vyplýva, že Afgancov a Afganky nesmierne frustruje reakcia medzinárodného spoločenstva. Majú obavy o budúcnosť, ale aj návrhy, ako situáciu zlepšiť.

Prečítajte si viac a podpíšte medzinárodnú petíciu na https://www.amnesty.sk/afganska-populacia-po-troch-rokoch-vlady-talibanu-straca-nadej/ 👈🏻

Amnesty International otvoreným listom vyzvala prokurátora Medzinárodného trestného súdu (ICC), Karima Khana, aby urýchlene reagoval na porušovanie ľudských práv vo Venezuele.

„Teraz, viac ako kedykoľvek predtým, potrebujeme, aby Úrad prokurátora Medzinárodného trestného súdu podnikol rázne a okamžité kroky.

Mlčanie prokurátora Karima Khana tvárou v tvár kríze vo Venezuele je alarmujúce. Jeho kancelária bola svedkom smrti desiatok ľudí v rukách bezpečnostných síl a provládnych ozbrojených skupín, ako aj svojvoľného zadržania viac ako 2 000 ľudí v priebehu niekoľkých dní. To všetko len preto, že sa postavili proti Nicolásovi Madurovi alebo, že boli vnímaní ako jeho odporcovia. Okrem toho sme videli útoky, vyhrážky a stigmatizáciu obrancov*kýň ľudských práv a organizácií občianskej spoločnosti, ktorí*é odhaľujú svojvoľné konanie vlády a vzhliadajú k prokuratúre ICC ako poslednej nádeji na spravodlivosť.

Táto tragédia je dôsledkom beztrestného porušovania ľudských práv a zločinov proti ľudskosti, ktorých sa Madurova vláda dopúšťa už roky. Súčasná eskalácia, rozsah a závažnosť činov páchaných proti venezuelskému ľudu si však vyžaduje urýchlené vyšetrovanie situácie v krajine,“ uviedla Erika Guevara-Rosas, riaditeľka Amnesty International pre globálny výskum, advokáciu a politiky.

Amnesty International očakáva, že prokurátor vydá preventívne stanovisko ako varovanie pre páchateľov*ky potenciálnych zločinov podľa medzinárodného práva a vyzýva, aby prokurátor verejne podporil venezuelské mimovládne organizácie a obrancov*kyne ľudských práv
a odsúdil útoky na ľudí, ktorí sa stávajú ich terčom za svoj neúnavný boj za spravodlivosť.

V Bangladéši dochádza k historicky najsmrteľnejším zásahom proti protestujúcim od získania nezávislosti. Výsledkom tvrdej reakcie úradov, ktorá sa stupňuje od 15. júla, je smrť viac ako 197 študentov, novinárok a náhodných okoloidúcich. Tisíce ďalších ľudí utrpeli zranenia.

Za spravodlivosť pre ľudí v Bangladéši sa stavajú ľudia na celom svete.

Pridajte sa k Amnesty International a žiadajte, aby bangladéšska vláda urýchlene ukončila represie voči protestujúcim a oslobodila nespravodlivo väznených ľudí, ktorých zadržiavajú aj po tom, čo premiérka Hasína Wadžíd rezignovala a opustila krajinu.

Podpíšte petíciu a žiadajte spravodlivosť pre protestujúcich v Bangladéši: https://www.amnesty.sk/stop-nasilnym-zasahom-proti-protestujucim-v-bangladesi/

Juhoafrické orgány zlyhali pri ochrane členov a členiek hnutia Abahlali baseMjondolo (AbM), ktorí a ktoré čelia vyhrážkam a útokom za svoj ľudskoprávny aktivizmus.

Amnesty International v správe s názvom „Naše životy nič neznamenajú“ skúma vzorec vyhrážok a útokov vrátane vrážd členstva AbM v neformálnej osade eKhenana, založenej v roku 2018 v meste eThekwini, formálne známom ako Durban. Správa podrobne opisuje neschopnosť štátu primerane reagovať na rôzne formy obťažovania, zastrašovania a násilia vrátane takmer úplnej beztrestnosti páchateľov.

Viac sa dočítate na odkaze v komentároch.

Od tragických útokov ozbrojenej skupiny Islamský štát (IS) na jezídsku komunitu v Iraku uplynulo 10 rokov.

Pri útokoch, ktoré OSN považuje za genocídu, bojovníci IS zabili viac ako 3 000 jezídskych mužov, žien a detí a ďalších najmenej 6 800, predovšetkým žien a detí, uniesli. IS spáchal na Jezídoch a Jezídkach celý rad hrozivých násilností. Ženy a dievčatá podrobil sexuálnemu a inému otroctvu a chlapcov nútil bojovať ako detských vojakov.

Tisíce Jezídok a Jezídov, ktorí prežili zverstvá IS sú stále nezvestné. Stovky ľudí pravdepodobne zadržiavajú na neurčito na severovýchode Sýrie.

Amnesty upozorňuje na naliehavú potrebu zvýšiť medzinárodnú podporu pre všetky snahy o identifikáciu a návrat nezvestných Jezídov vrátane tých, ktorých opustili a zabudli v zadržiavacích zariadeniach a v tábore Al-Hol na severovýchode Sýrie. Viac sa dočítate na amnesty.sk resp. na odkaze v komentároch.

Aj keď sme len v polovici roka 2024, činnosť Amnesty International prispela k sérii ľudskoprávnych víťazstiev. Nespravodlivo väznení ľudia sa dostali na slobodu, došlo k zmene zákonov a spravodlivosti bolo učinené zadosť!

Podporovatelia a podporovateľky Amnesty na celom svete opakovane podnikli kroky, ktoré viedli k pozitívnym zmenám. Tieto akty ľudskosti dokazujú, že sila ľudskosti mení životy.

Jednou z dobrých správ bolo, keď vo februári Európsky parlament prijal uznesenie o Iráne, v ktorom zopakoval odporúčania Amnesty International, aby štáty EÚ začali trestné vyšetrovanie iránskych štátnych predstaviteľov zodpovedných za závažné porušovanie ľudských práv využitím nástrojov univerzálnej jurisdikcie.

Európsky parlament zopakoval naše výzvy na zrušenie trestu smrti v krajine a prepustenie osôb, ktoré úrady svojvoľne zadržiavajú. Parlament zároveň odsúdil otrasné podmienky zadržiavania v Iráne a rozšírené používanie mučenia vrátane sexuálneho násilia. Tieto vyjadrenia reflektujú zistenia Amnesty International o tom, že bezpečnostné zložky v minulosti beztrestne použili znásilnenie a iné sexuálne násilie na potlačenie hnutia známeho pod heslom „Žena, život, sloboda“.

Viac dobrých správ si prečítate na našom webe https://www.amnesty.sk/sest-mesiacov-ludskopravnych-vitazstiev-prveho-polroka-2024/.

Amnesty International upozorňuje, že protipechotné míny, ktorými je posiate územie Ukrajiny v minulosti alebo v súčasnosti okupované ruskými silami, naďalej predstavujú smrteľnú hrozbu pre civilnú populáciu. Podľa údajov z výročnej správy Landmine Monitor 2023 úrady na Ukrajine v roku 2022 zaznamenali 608 obetí nášľapných mín. To je viac ako v ktorejkoľvek krajine na svete s výnimkou Sýrie.

Výskumný tím Amnesty International zdokumentoval mnohé prípady, keď ruské sily položili protipechotné míny v obytných oblastiach v Chersonskej a Charkovskej oblasti, ktoré po ústupe ruských vojsk zabili alebo zmrzačili civilistov a civilistky.

V marci 2022 ruské sily vysťahovali Oleksandra* a jeho matku z ich bytu v Snihurivke v Mykolajivskej oblasti. Ruská vojenská jednotka obsadila celý obytný blok, z ktorého sa stiahla až po intenzívnych bojoch v novembri 2022. Po ruskom ústupe sa Oleksandr vrátil do bytového domu, aby posúdil rozsah jeho poškodenia. Keď Oleksandr vošiel do suterénu, stúpil na zamaskovanú protipechotnú mínu PFM-1, ktorá bola pod drevenými doskami. Mína vybuchla a Oleksandr spadol na ďalšie zamaskované míny, ktoré boli zrejme zámerne nastražené tak, aby zranili alebo zabili každého, kto vstúpi do budovy. Oleksandr prišiel o ľavú nohu a ľavú ruku.

Viac sa dočítate na
https://amnesty.sk/pouzivanie-protipechotnych-min-na-ukrajine-by-sa-malo-vysetrit-ako-vojnovy-zlocin/

Amnesty International vydala novú výskumnú správu, v ktorej upozorňuje, že neustály prísun zbraní do Sudánu udržiava ozbrojený konflikt a spôsobuje utrpenie civilnej populácii. Správa s názvom Nové zbrane udržiavajú konflikt v Sudáne dokumentuje, ako sa nedávno vyrobené zbrane zo zahraničia dostávajú do Sudánu a okolitých krajín, často v hrubom rozpore s existujúcim zbrojným embargom.

Amnesty International zistila, že nedávno vyrobené alebo nedávno vyvezené zbrane a munícia z Číny, Jemenu, Ruska, Spojených arabských emirátov (SAE), Srbska a Turecka sa vo veľkom množstve dovážajú do Sudánu. V niektorých prípadoch tieto zbrane následne smerujú do Dárfúru, oblasti na západe Sudánu, kam je dovoz zbraní zakázaný.

Viac sa dočítate na amnesty.sk, resp. na odkaze v komentároch.

Izraelské orgány musia prestať zadržiavať v izolácii a na neurčitý čas Palestínčanov a Palestínčanky z okupovaného pásma Gazy, voči ktorým nevzniesli žiadne obvinenie a odopreli im právo na súdny proces. Takéto zadržiavanie na základe zákona o nezákonných bojovníkoch predstavuje hrubé porušenie medzinárodného práva, uviedla Amnesty International.

Organizácia zdokumentovala prípady 27 Palestínčanov a Palestínčaniek – piatich žien, 21 mužov a 14-ročného chlapca –, ktorých v súvislosti s týmto zákonom zadržiavali, niektorých až štyri a pol mesiaca, bez prístupu k právnikom a bez akéhokoľvek kontaktu s rodinou. Všetky osoby, s ktorými Amnesty International viedla rozhovory, uviedli, že počas zadržiavania v izolácii ich izraelské vojenské, spravodajské a policajné sily mučili a podrobili inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. V niektorých prípadoch ich zadržiavanie predstavovalo násilné zmiznutie.

Zákon o nezákonných bojovníkoch udeľuje izraelskej armáde rozsiahle právomoci. Na základe tohto zákona môžu vojaci v pásme Gazy zadržať každého, koho podozrievajú z účasti na nepriateľských akciách proti Izraelu alebo z ohrozenia bezpečnosti štátu. Zadržiavanie môžu neobmedzene predlžovať bez toho, aby preukázali, že je opodstatnené.

Viac sa dočítate na https://www.amnesty.sk/izrael-musi-prestat-s-hromadnym-zadrziavanim-a-mucenim/

Slovensko má najvyšší podiel rómskych detí v oddelených triedach alebo čisto rómskych školách spomedzi krajín EÚ. Je zároveň jedinou krajinou v EÚ, proti ktorej Európska komisia podala žalobu na Súdny dvor EÚ pre porušenie smernice o rasovej rovnosti.⁠
⁠
Ak bude ministerstvo školstva poskytovať zdroje EÚ na zvyšovanie kapacít na už segregovaných školách hrozí, že segregácia rómskych detí sa bude ďalej prehlbovať. ⁠
⁠
Žiadajte spolu s nami ministerstvo, aby nevznikla ani jedna nová trieda alebo škola, kde budú chodiť výlučne rómske deti. ⁠
⁠
Podpíšte a zdieľajte petíciu na našom webe amnesty.sk (aktívny link nájdete v komentároch).

Prezident podpísal zákon, ktorý obmedzuje právo na pokojný protest.

Prezidenta sme listom vyzvali, aby sa jasne postavil na stranu ľudských práv, využil svoje právomoci a vetoval zákon obmedzujúci slobodu zhromažďovania, ktorý je súčasťou balíka zákonov známeho ako „lex atentát“.

Našu výzvu pre prezidenta podpísalo aj takmer 10 000 z vás, za čo srdečne ďakujeme!

Fakt, že pán prezident na túto výzvu nereagoval a zákon podpísal, je sklamaním a zlou správou pre našu krajinu. Je absurdné, že v štáte, ktorý sa hlási k ochrane ľudských práv, parlament obmedzil právo na zhromažďovanie v zrýchlenom konaní.

Všeobecné a plošné zákazy zhromažďovania bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu nie sú v súlade s Európskym dohovorom pre ľudské práva a predstavujú neprimerané obmedzenie slobody zhromažďovania.

Aj napriek snahe niektorých politikov a političiek oklieštiť ľudské práva a občiansku spoločnosť na Slovensku sa však nenecháme zastrašiť. Pridajte sa k nám aj vy. Viac info, ako sa zapojiť do našich aktivít a ako nám pomôcť naďalej brániť ľudské práva, nájdete na amnesty.sk.

V reakcii na vyjadrenia ministra práce sociálnych vecí a rodiny, Erika Tomáša o nezamestnanosti, lenivosti a Rómoch z 2. júla 2024 Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko uviedol:

„Minister práce na tlačovej konferencii ukázal, že sa nehanbí šíriť škodlivé mýty o sociálnych dávkach, nezamestnanosti či lenivosti, ktoré nemajú žiadny objektívny základ. Celé jeho vyjadrenie je frontálnym verbálnym útokom na dôstojnosť ľudí, ktorí žijú v chudobe, mnohokrát v dôsledku diskriminácie a porušovania ich ľudských práv. Stigmatizácia chudoby pritom prichádza z úst predstaviteľa vlády, ktorá sa charakterizuje ako sociálna. Navyše, vyjadrenia o Rómoch a Rómkach, v kontexte obsahu tlačovej konferencie, nie sú ničím iným ako šírením toxických rasistických mýtov. Vyzývame ministra, aby sa za svoje dehonestujúce a nepravdivé výroky ospravedlnil.“

Minister práce, ale aj zvyšok Vlády SR má povinnosť riešiť rozširujúcu sa chudobu a s ňou spojené sociálne vylúčenie a porušovanie ľudských práv. Existujúci systém podpory ľudí žijúcich v chudobe je dlhodobo nedostatočný a jeho ďalšie okliešťovanie by bolo v rozpore s právom na sociálne zabezpečenie. Absolútne kľúčovým prvkom všetkých riešení musí byť dôsledný boj proti diskriminácii a porušovaniu ľudských práv. V tomto však Slovensko dlhodobo zlyháva a súčasní predstavitelia vládnej moci nie sú výnimkou.

Šírenie škodlivých mýtov zo strany ministra práce, Erika Tomáša, si zaslúži ešte jednu poznámku. Ak by sme teoreticky prijali jeho domnienku, že kritika lenivosti by mala byť predmetom politickej či spoločenskej diskusie, potom by bolo pre Slovensko najužitočnejšie, keby sa zamerala na lenivosť vo vlastných politických radoch. Ak je nejaká lenivosť naozaj škodlivá, potom je to lenivosť prítomná v uvažovaní politikov, ktorého výsledkom je ľahká, lacná a škodlivá rétorika, namiesto toho, čo by predmetom politiky naozaj malo byť –⁠⁠⁠⁠⁠⁠ prinášanie a realizácia skutočných a komplexných riešení problémov.“

Tlačovú konferenciu, na ktorej ministrove vyjadrenia zazneli, nájdete na https://www.youtube.com/watch?v=Jt4_b8z_ayE&ab_channel=SME

Temný deň pre naše slobody: Parlament dnes obmedzil zhromažďovacie právo

Dnešné rozhodnutie parlamentu je toxickým príkladom dešpektu k ľudským právam. Parlament v extrémne krátkom legislatívnom procese zredukoval naše právo na pokojné zhromaždenie. Amnesty International vyzýva prezidenta Petra Pellegriniho, aby v súlade s ľudskoprávnymi záväzkami Slovenska tento drakonický zákon vetoval.

„Je dôležité si uvedomiť, že tento zákon zavádza drastické obmedzenia nielen pre naše právo na pokojné zhromažďovanie, ale aj pre ďalšie ľudské práva a slobody, ako je sloboda prejavu, združovania a prístup k informáciám. Je síce pravda, že vláda urobila v návrhu zákona, po širokej kritike od nás a ďalších organizácií či inštitúcií zmeny, tie sú však ohromne nedostatočné a nemenia drastickosť zásahu do ľudských práv, ktorý tento zákon predstavuje.

„Je absurdné, aby sme ochraňovali verejný poriadok a bezpečnosť prostredníctvom plošného zákazu zhromažďovaní v okolí budov vlády, parlamentu, ústavného súdu alebo sídla hlavy štátu, ako to navrhuje novela. Nemôžeme dávať znamienko ‚rovná sa‘ medzi ohrozenie verejného poriadku a pokojné zhromaždenie. Ide o hrubé porušenie ľudskoprávnych záväzkov Slovenska a veľmi škodlivú démonizáciu a stigmatizáciu ľudí, ktorí sa verejne zhromažďujú,“ uviedol riaditeľ Amnesty International Slovensko, Rado Sloboda.

Amnesty International zdôrazňuje, že všeobecné a plošné zákazy bez ohľadu na konkrétne okolnosti prípadu nie sú v súlade s Európskym dohovorom pre ľudské práva a predstavujú neprimerané obmedzenie slobody zhromažďovania.

„Nový zákon tiež rozširuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia na základe vágnych a ľahko zneužiteľných kritérií, ako je riziko vzniku konfliktov alebo narušenie verejného poriadku. Ani hypotetické riziko narušenia verejného poriadku, ani prítomnosť opozičných skupín nie sú legitímne dôvody na zákaz pokojného zhromaždenia,“ upozornil Sloboda.

Amnesty International akcentuje, že povinnosťou zodpovedných orgánov je chrániť právo pokojne sa zhromažďovať vrátane povinnosti umožniť pokojné zhromaždenia aj v prípadoch, kedy môže byť zhromaždenie nepríjemné, emocionálne vypäté, obťažujúce alebo pohoršujúce.

Amnesty International vyzýva prezidenta Peter Pellegrini, aby tento hanebný zákon vetoval a zabezpečil, že Slovensko bude plne chrániť a rešpektovať právo na pokojné zhromažďovanie.

Zakladateľa Wikileaks Juliana Assangea po rokoch v prísne stráženej britskej väznici Belmarsh prepustili na slobodu. Jeho prepustenie komenovala generálna tajomníčka Amnesty International Agnès Callamard slovami:

„Amnesty International víta pozitívnu správu, že Julian Assange je po piatich rokoch v britskom väzení konečne na slobode. Toto utrpenie sa pre neho a jeho rodinu končí.

Sme však presvedčení a presvedčené, že Juliana Assangea nemali v prvom rade nikdy uväzniť. Amnesty neustále vyzývala, aby úrady stiahli obvinenia, ktoré voči nemu vzniesli.

Roky trvajúce globálne snahy amerických orgánov, ktoré sa neúnavne snažili porušiť slobodu tlače a slobodu prejavu a z Juliana Assangea urobilť exemplárny príklad len za to, že odhalil potenciálne vojnové zločiny spáchané USA, nepochybne spôsobilo historické škody.

Amnesty International oceňuje prácu rodiny Juliana Assangea, aktivistov, právničiek, organizácií na ochranu slobody tlače a mnohých ľudí v mediálnej komunite i mimo nej, ktorí sa postavili na jeho stranu a na stranu základných princípov, ktorými by sa malo riadiť právo spoločnosti na prístup k informáciám a spravodlivosti. Aj naďalej budeme bojovať za to, aby ich všetci plne uznali a rešpektovali,“ uviedla Callamard.

20. júna NR SR schválila zákon o slovenskej televízii a rozhlase, čím zaniká RTVS. Schválenie zákona komentoval Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko:

„Vždy, keď si politická moc presadí väčší vplyv a kontrolu nad vysielaním verejnoprávneho média, ide o mimoriadne zlú správu pre celé Slovensko. Teraz sme videli v priamom prenose, ako sa parlamentná väčšina rozhodla presadiť si svoje sebecké záujmy a ignorovať vážne upozornenia, že schválenie tohto zákona ohrozí slobodu médií a právo verejnosti na prijímanie nestranných informácií.

Zdá sa, že väčšina v NR SR nám i týmto hlasovaním odkazuje, aby sme si zvykali na to, že kto vyhrá voľby, môže všetko. Jej predstavitelia mnohokrát neváhajú zdôrazňovať, že kritika týchto a iných zmien je prejavom dešpektu voči výsledkom vo voľbách. To je však falošná a nebezpečná interpretácia reality, ktorú vládnuca politická reprezentácia šíri s cieľom prekryť vlastnú neschopnosť znášať kritiku.

Verejná a mediálna kritika je v štáte, ktorý sa hlási k ochrane ľudských práv, nevyhnutnosťou. Politická moc nemá hľadať a presadzovať spôsoby, ako kritiku umlčať, musí ju brať ako prirodzenú súčasť verejnej diskusie a musí ju chrániť.

Bez ohľadu na to, kto je pri moci, platí, že chrániť slobodné a nezávislé médiá, verejnoprávne aj súkromné, a právo verejnosti na prijímanie nestranných informácií je povinnosťou, nie možnosťou. Je zrejmé, že v napĺňaní tejto povinnosti súčasná vládna moc zlyhala.“

Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko reagoval na posunutie zákona o zhromažďovacom práve do druhého čítania. Zákon dnes NR SR prešiel v rámci balíka opatrení „lex atentát“:

„Dnešné schválenie tohto drakonického zákona je flagrantným pokusom obmedziť práva občanov a občianok pod rúškom ochrany verejného poriadku a bezpečnosti. Je to hanba. Neznesiteľná ľahkosť, s akou pokračujú snahy o obmedzenie nášho práva na zhromažďovanie a protest, je dôkazom, že na ľudských právach 77 poslancom a poslankyniam nezáleží. Vyzývame NR SR, aby v druhom čítaní návrhy jednoznačne odmietla. Faktom je, že návrh zákona porušuje ústavu a medzinárodné záväzky Slovenska.

Tento zákon sa netýka skutočných obáv o bezpečnosť, ale rozširuje právomoci štátnych orgánov obmedziť alebo dokonca zakázať zhromaždenia, čo bude mať ochromujúci účinok na ľudské práva. Neprimerane posilňuje právomoci polície a zároveň ju nepriamo zbavuje priamej zodpovednosti za bezpečnosť počas zhromaždení. Polícia má povinnosť zabezpečiť bezpečnosť na zhromaždení, nie vypisovať mestu dôvody na zákaz zhromaždenia.

Je nevyhnutné akceptovať, že zhromaždenie môže narušiť bežný život. Nesmie to byť dôvod na jeho zákaz. Takisto môže byť nepríjemné aj rušivé, keď sa zhromaždenie koná v blízkosti budov, kde sídli alebo zasadá politická reprezentácia, ale o to predsa ide, aby nás bolo počuť a vidieť. Zákaz by mal byť posledným riešením, a pripomíname, že musí byť zákonný, primeraný a nevyhnutný. Tento zákon musí NR SR odmietnuť,“ povedal Sloboda.

Od brutálnej policajnej razie v rómskej osade v Moldave nad Bodvou uplynulo už 11 rokov. Výskumníčka Amnesty International Kamila Gunišová vo svojom komentári upozorňuje, že ide o 11 rokov nespravodlivosti a chýbajúcich systémových zmien.⁠
⁠
Prečítajte si celý komentár na odkaze v komentároch alebo na sme.sk.

Pred dnešnou parlamentnou rozpravou o návrhu zákona, ktorý sa snaží výrazne obmedziť právo na pokojné zhromažďovanie, riaditeľ Amnesty International Slovensko Rado Sloboda povedal:

„Tento drakonický zákon je pokusom využiť bezpečnosť a verejný poriadok ako zámienku na potlačenie práva na pokojné zhromažďovanie a zbaviť ľudí ich práva na protest. V prípade schválenia by tento zákon hrubo porušil ústavu krajiny a záväzky Slovenska v oblasti ľudských práv. Tento návrh zákona musia navrhovatelia okamžite stiahnuť.

Namiesto toho, aby sa tento zákon zaoberal skutočnými obavami o bezpečnosť, jeho cieľom je skôr rozšíriť právomoci štátnych orgánov obmedziť alebo dokonca zakázať zhromaždenia a mal by výrazný ochromujúci účinok na ľudské práva.

Zákaz protestu by mal byť posledným riešením [po ktorom úrady siahnu]. Využiť narušenie dopravy ako dôvod na zákaz protestu je výsmechom požiadaviek zákonnosti, nevyhnutnosti a primeranosti, ktoré by sa mali pri zákaze protestov uplatňovať.

Ochrana práva na zhromaždenie v blízkosti vládnych budov a ďalších symbolických politických miest je kľúčová. Parlament musí rázne odmietnuť tento hrubý pokus o delegitimizáciu a démonizáciu protestujúcich a pokojného zhromažďovania,“ uviedol Sloboda.

Kontext situácie
Návrh zákona je súčasťou balíka legislatívnych návrhov známych ako „lex atentát“. Zákon by viedol k zákazu zhromaždení nielen v blízkosti parlamentu, ako je to v súčasnosti, ale aj v okolí budov, kde sídlia alebo pracujú hlavy štátov, vlády a súdov.

Návrh zákona udeľuje obciam právomoc zakázať zhromaždenia z viacerých dôvodov. Tie zahŕňajú riziko potýčok medzi účastníctvom a neschopnosť zabezpečiť verejný poriadok prostredníctvom menej rušivých opatrení.

Podľa navrhovanej právnej úpravy by v prípadoch, keď sa zhromaždenie uskutoční a ukáže sa, že nebolo pokojné, rozpustili ho alebo počas neho pokutovali viacero osôb, ministerstvo vnútra mohlo obci, v ktorej sa zhromaždenie uskutočnilo, uložiť pokutu až do výšky 16 500 eur.

Očakáva sa, že rozprava o návrhu zákona sa začne o 12.00 hod. na poludnie.

V hlavnom meste Arménska Jerevane došlo minulý týždeň k násilným potýčkam medzi protestujúcimi a políciou, ktoré si vyžiadali množstvo zranených a zadržaných. Na správy o násilí reagovala výskumná pracovníčka Amnesty International pre južný Kaukaz, Natalia Nozadze:

„Úroveň násilia počas posledného protestného pochodu v Jerevane je veľmi znepokojujúca. Vyzývame arménske orgány, aby okamžite a nestranne vyšetrili, čo sa stalo, vrátane obvinení, že polícia mohla použiť zbytočnú alebo nadmernú silu.

Reakcia štátnych orgánov na protesty, a to aj v prípadoch, keď sa zmenia na násilné, musí byť prísne v súlade s medzinárodným právom a normami v oblasti ľudských práv. Príslušníci orgánov presadzovania práva by sa mali vyhýbať použitiu sily. Ak to nie je možné, silu by mali použiť len vtedy, ak je to absolútne nevyhnutné, a to primerane na dosiahnutie legitímneho cieľa presadzovania práva a v minimálnom potrebnom rozsahu.“