DEKK Inštitút

🔵 "Naša regulácia lží je veľmi obmedzená. Nesmiete klamať pred súdom. Keď ste farmaceutická spoločnosť, nesmiete klamať vo svojich reklamách. Ale keď ste politik, klamať môžete.

🔴 Zvážme si celospoločenské náklady lži."

🎤 Veľmi dobrý rozhovor so psychológom a behaviorálnym ekonómom Danom Arielym, ktorý zavítal toto leto do Ostravy.

🔵 "Keby tento rok znovu vypukol covid, bolo by Česko viac alebo menej schopné sa s tým vyrovnať – v porovnaní s predchádzajúcou pandémiou? Čo myslíte? ... Väčšina ľudí by na tom bola horšie než prvý raz, pretože dôvera ich občanov vo vládu poklesla. Veľa ľudí neverí zdravotníctvu a celému mechanizmu fungovania spoločnosti, všetkým jej inštitúciám. To sú skutočné spoločenské náklady dezinformácií. ... A ak neurobíme niečo pre nápravu dôvery, zomrie omnoho viac ľudí a náklady budú dramaticky vyššie."

Na tom, že šírenie misinformácií (chybných informácií) a dezinformácií (zámerne šírených chybných informácií) je vážny problém, existuje zhoda. Ale už neexistuje na tom, ako problém riešiť.

🔵 Čo je isté, a čo vyplýva aj z výskumu DEKK Inštitútu o erózii kohézie na Slovensku je to, že spoločnosť, ktorá nenájde spôsob ako riešiť šírenie chybných informácií, a nenájde niečo čo má spoločné, bude každú ďalšiu krízu zvládať horšie ako tú poslednú.

🔴 V prostredí nízkej kohézie sa zároveň dezinformácie šíria rýchlejšie, pretože nikto nikomu neverí, a v spoločnosti nie sú silné vzťahy, ktoré bránia uveriť tomu, že nám každý chce zle.

🔴 Spoločnosť tak nereaguje spoločne, ale rozpadá sa na bojujúce moderné kmene, ktoré nezaujíma spoločný záujem, ale snažia sa zabezpečiť seba a svojich najbližších. Taká spoločnosť nezvykne prosperovať.

🔵 Nájsť niečo, čo nás na Slovensku spája, a presahuje, bude dôležitou úlohou tých spoločenských elít, ktorým úprimne záleží na krajine. To sa ale nebude dať bez toho, aby boli zapojené všetky veľké skupiny v spoločnosti.

Videl som zblízka, kam nás vedú dezinformácie. Je to hrozná budúcnosť, vraví psychológ Ariely Vo svojom odbore, ktorým je výskum ľudského správania v každodenných situáciách, patrí Dan Ariely k najznámejším odborníkom na svete. Značne prispel k popularizácii behaviorálnej ekonómie a k tomu, že sa tento odbor berie vážne. Najvyšší a najnižší bod svojej kariéry dosi...

🔵 DEKK na Európskej úrovni!

🏢 DEKK prešiel registráciou v rámci European Cooperation in Science and Technology (COST) networku, ktorý slúži ako zoznam expertov a expertných organizácií preverených komunitou odborníkov (nie len) v krajinách EU.

Nájdete nás pod kódom "DEKK Institute: Social Cohesion Research Centre"

Čo tam robíme?

🔵 CA22128 "IMPLEMENDEZ," je skupina združujúca odborníkov na vedenie rozhovorov a interview etickým spôsobom. My sa venujeme primárne výskumným hĺbkovým interviám a vedeniu intervií v teréne počas terénnych výskumov.

🔵 Druhá skupina je CA22101 "Cultural Expertise Junior Network", ktorá skúma využívanie tzv. "kultúrnej expertízy" štátnymi a medzinárodnými inštitúciami, primárne súdnictvom. Pozerá sa na to aké chyby vznikajú na súdoch, ak súd dostatočne nerozumie kultúrnemu kontextu, a aká je úloha súdnych znalcov v spoločenských vedách (v prípade Slovenska primárne v problematike politického a náboženského extrémizmu).

🇸🇰 🌐 Snažíme sa rásť na európskej aj svetovej odbornej úrovni - aby sme vedeli ponúkať globálnu kvalitu pre lokálne potreby.

💬 Spoločnosť ELV.AI poskytla nemoderované dáta, ktoré skúmal DEKK Inštitút spolu s analytickou spoločnosťou CulturePulse.

🔵 Aj vďaka nim sme boli schopní identifikovať spoločenské sentimenty pred a po atentáte na premiéra Roberta F**a.

Ponúka pekné grafické spracovanie - mrknite sa na to.

.AI

🔵 "Necelá polovica Slovákov nemá žiadne úspory, viac ako 50-tisíc eur má odložených len 2,6 percenta ľudí," píše Forbes.

€💶 Dlhodobý finančný stres je chronický stresor, ktorý prispieva k ontologickej neistote a rastu antisystémového sentimentu.

🔵 "Až 41,7 percenta opýtaných uviedlo, že nemajú žiadne úspory ... Tretina mala finančnú rezervu 1000 až 5000 eur. Od 5000 do 10.000 eur malo ušetrených 19 percent ľudí a viac ako 50.000 eur iba 2,6 percenta."

📈 V DEKK Inštitúte sme sa v minulosti venovali meraniu veľkých spoločenských stresorov. Nespokojnosť s ekonomickou situáciou patrila opakovane k najsilnejším. Analýzu "Antisystém na Slovensku", ktorá popisovala okrem ekonomických aj sociálne a psychologické dôvody, nájdete tu:

📕 https://www.dekk.institute/publikacie/

Necelá polovica Slovákov nemá žiadne úspory, viac ako 50-tisíc eur má odložených len 2,6 percenta ľudí Ako byť úspešný. Web magazínu Forbes pre ľudí, ktorí chcú niečo dokázať.

🔵 Dnes sme si prečítali, že splnomocnenec vlády vyhlásil, že pandémia na Slovensku nebola.

📈 Je to zaujímavá úvaha, hodná krátkeho dátového cvičenia. Môže si to vyskúšať každý z Vás.

🎮 Stačí si otvoriť verejný, bezplatný a intuitívny analytický nástroj DEKK Inštitútu, a v kolónke "Dataset A" vybrať "počet zomrelých-celkovo", a pozrieť sa, či úmrtnosť v pandemickom roku 2021 stúpla, alebo nie.

https://app.dekk.sk/

Výsledok?

🔴 Priemerná úmrtnosť za posledných 30 rokov je na Slovensku medzi 50 až 55 tisíc ľudí/rok. V r. 2021 bola úmrtnosť 73 tisíc.

Nemáte začo :-)

Koho zaujíma, aký bol rozdiel v úmrtnosti v jeho okrese, stačí sa pozrieť na interaktívnej mape.

🇸🇰 Dáta pochádzajú zo Štatistického úradu SR.

🎙️ Výborný rozhovor so sociologičkou Zuzanou Fialovou. Mnoho sa dnes hovorí o zodpovednosti politikov za polarizáciu – a ich zodpovednosť je veľká. Svoju zodpovednosť ale majú aj médiá.

🔵 „V celonárodnom priestore máme dva extrémy. Jeden extrém je, že máme diskusie, kde sa stretávajú ... všetci s rovnakým názorom a druhým extrémom sú politické relácie, kde sa stretajú najviac polarizujúci politici, aby to malo sledovanosť. V TA3 napríklad relácia Kráľ na ťahu, kde je celá dramaturgia urobená tak, aby ešte aj obecenstvo po sebe ziapalo, aby to robilo dojem arény, kde vecná diskusia nie je možná.

🔵 Keď chceme mať kvalitnú diskusiu, mali by sme namiešať ľudí z rôznych názorových prostredí, ale nemá zmysel brať do diskusie polarizačných ťahúňov, lebo tí nikdy nepriznajú, že sa mýlia, oni idú do diskusie len preto, aby si nabrali viac podporovateľov. Kým odborníci, hoci majú jasný názor, sú ochotní počúvať, vnímajú nuansy problému, vedia aj prijať, kde treba zvážiť pointu druhého. Diskusie by mali mať jasné scenáre, dobrú prípravu a kvalitných moderátorov, aby priniesli poučenie, posun v chápaní vecí, a nie len zábavu a emócie.“

➡️ Dr. Fialová je praktička, a pôsobí v PDCS. Dotýka sa viacerých nám blízkych tém, ako je zodpovednosť spoločenských elít a chýbajúca vízia Slovenska, čo spôsobuje, že spoločnosť neverí elitám, že majú plán ako riešiť ich obavy, či ignorovanie frustrácií a krívd protistrany.

Stojí za prečítanie.

Sociologička Zuzana Fialová / Rozhodla som sa pomenúvať nahlas veci, ktoré sa mi v mojom prostredí nepáčia. Už nehovorme Slovákom, že sú tupí Rozhovor o hľadaní pokoja v rozdelenej spoločnosti a riziku zametania konfliktov pod koberec.

🖋️ Dnes sme našli milý odkaz na našu knihu - píše Samuel Marec: "Nedávno som čítal knihu Súdržnosť na Slovensku, ktorú by ste si mali prečítať aj vy. Ide o zborník, ktorý vydal DEKK Inštitút. Rôzni autori a autorky sa v ňom pozerajú na sociálnu súdržnosť na Slovensku a kladú si otázku, prečo na tom je tak, ako je.

Samozrejme, existujú aj nuansy, ale vo svojej podstate je to až triviálne jednoduché: ak chceme udržať demokratický systém, kľúčová je dôvera v inštitúcie. Ak táto dôvera chýba, občania sú pasívni, lebo nadobudnú presvedčenie, že „to nemá zmysel“. Veci verejné ich prestanú zaujímať a začnú hľadať alternatívy k demokratickému zriadeniu."

🇸🇰 Demokracia je proces, nie cieľ, ktorý raz dosiahneme a máme hotovo. Dobre fungujúca spoločnosť si vyžaduje starostlivosť a pokojnú osobnú angažovanosť svojich členov. A zároveň napriek všetkým oblastiam oprávnenej kritiky nám je na Slovensku podľa objektívnych ukazovateľov stále veľmi dobre. Prispievajme každý pravidelne svojou troškou, aby to tak zostalo.

Link na celý text je v komentoch.

Ilustračné foto: SITA

🎙️ "Existuje východisko zo zničujúcej polarizácie? DEKK inštitút prichádza so štúdiou, v ktorej hovorí že áno. A ukazuje na skúsenosti napríklad Nemcov, ktorí sa museli vysporiadať aj s tým, že ich vlastní organizovali masové vraždy; či skúsenosťou „odpúšťania“ na Balkáne či Severnom Írsku." 🇩🇪 🇧🇦 🇮🇪

🔵 Náš COO Hugo Gloss bol hosťom v rannom podcaste Aktuality.sk Ráno nahlas, kde komentoval úvodný krízový report DEKK Inštitútu, ktorý analyzoval polarizáciu na Slovensku vo svetle pokusu o atentát na premiéra, aj nálady verejnosti pred útokom a tesne po ňom.

🇮🇶 🇸🇾 🇸🇰 „Pôsobili sme v Iraku a Sýrii, kde polarizácia priviedla až k masovým hrobom,“ tvrdí. „Tam už niet víťazov a porazených. Tam sú porazení všetci. (…) To na Slovensku nechceme vidieť."

📕 Celý krízový report je k dispozícii na webe DEKK Inštitútu:
https://www.dekk.institute/publikacie/

Zažil som rozdelenie, ktoré vyústilo až do masových hrobov, polarizácia nie je cesta, tvrdí analytik Hugo Gloss (podcast) „Premiérovi želám vnútornú silu, aby sa zotavil a vedel prinášať spoločnosti zmierenie. Má totiž moc a s ňou prichádza aj zodpovednosť,“ tvrdí analytik

🎙️ „Polarizácia je vysoká, ale pocitovo je ešte vyššia ako v skutočnosti“ – je to ako keď ste v skleníku, vonku môže byť teplo, ale Vám je ešte teplejšie.

🔵 Náš COO Hugo Gloss bol hosťom štúdia v Televízia TA3, kde komentoval úvodný krízový report DEKK Inštitútu, ktorý analyzoval polarizáciu na Slovensku vo svetle pokusu o atentát na premiéra, aj nálady verejnosti pred útokom a tesne po ňom.

🏢 Tento „skleníkový efekt“ je tvorený vplyvmi, ktoré robia slovenskú populáciu voči polarizácii zraniteľnejšiu – napr. vyššia mentálna krehkosť populácie spôsobená vyššou osamelosťou, fungovanie algoritmov sociálnych sietí či nízka kohézia.

📕 Celý krízový report je k dispozícii na webe DEKK Inštitútu:
https://www.dekk.institute/publikacie/

Ľudia vinia najmä médiá aj opozíciu. Takto vyzerá spoločenská atmosféra po atentáte | ta3 DEKK Inštitút, Ústav etnológie a sociálnej antropológie Slovenskej akadémie vied a ďalšie analytické spoločnosti skúmali spoločenskú atmosféru, ktorá viedla k atentátu na slovenského premiéra Roberta F**a a aj po ňom. Slovensko je veľmi polarizovaniu krajinou. O tom, aké emóci...

🇸🇰 V DEKK Inštitúte veríme, že v čase národnej krízy by mali k jej riešeniu prispieť aj vedci a odborníci z praxe. Spojili sme preto sily s odbornými partermi a pripravili:

📕 Úvodný krízový report DEKK Inštitútu a odborných partnerov k polarizácii a atentátu na premiéra Roberta F**a.

Link na report v slovenskom jazyku:
https://www.dekk.institute/publikacie/

Krízový report má 5 hlavných častí:

🔵 Čo je to polarizácia, ktorej sa pripisuje pokus o atentát na premiéra, ako funguje, a prečo je dôležité ju držať na rozumnej úrovni?

🔵 Aké boli verejné sentimenty (t.j. dlhodobo pretrvávajúce emócie) pred a po útoku na premiéra?

🔵 Aké ďalšie oblasti s polarizáciou súvisia a čo ju pomáha identifikovať? Príkladom je 9-násobný rast počtu Slovákov, ktorí sú presvedčení, že na dosiahnutie želanej spoločenskej zmeny sú potrebné radikálne riešenia: z 2,8 % populácie v roku 1998 na 25,7 % v roku 2023.

🔵 Pozreli sme sa aj na dva populárne naratívy, ktoré sa šírili po útoku - na snahu “pripísať” útočníka ideologickým oponentom, a na jeho väzbu na polovojenskú organizáciu Slovenskí branci.

🔵 Nakoniec sme sa pozreli na existujúce depolarizačné opatrenia i to, ako útoky na svoje politické elity zvládali v iných krajinách - a ako sa krízová komunikácia politických elít darila u nás.

Tento report vznikol v spolupráci s kolegami z:

▪️ Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV 🇸🇰
▪️ analytickej spoločnosti CulturePulse 🇸🇰
▪️ UiA - University of Agder 🇳🇴 a
▪️ bezpečnostným think-tankom Adapt Institute 🇸🇰 a pod odborným dohľadom prof. Miroslava Mareša z Katedra politologie FSS MU 🇨🇿 v priebehu 12 dní pripravili tento report.

📈 Účelom tejto analýzy je verejne sprístupniť materiál, ktorý pomôže lepšie chápať polarizáciu na Slovensku a prispeje k lepšej informovanosti úradov, médií aj krízového manažmentu.

Report je k dispozícii v slovenskom a (začiatkom budúceho týždňa aj) v anglickom jazyku.

DEKK Inštitút DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia skúmajúca spoločenskú kohéziu a sociálnu stabilitu.

📘 Úvodný krízový report DEKK Inštitút a odborných partnerov k polarizácii a atentátu na premiéra Roberta F**a

🔵 Na slovenského premiéra Roberta F**a strieľal útočník 15. mája o 14:35 SEČ v Handlovej po zasadnutí vlády. Všeobecná zhoda pripisuje útok vysokej polarizácii spoločnosti: už však neexistuje zhoda v tom, kto túto polarizáciu spôsobil. To je samo o sebe charakteristické pre polarizovanú spoločnosť.

🔵 Slovenská spoločnosť je tretia najpolarizovanejšia v Európe, hneď po Poľsku a Maďarsku.

🔵 Rastúci počet Slovákov je presvedčených, že na dosiahnutie želanej spoločenskej zmeny sú potrebné radikálne riešenia, ktoré umožňuje iba revolúcia. Toto presvedčenie sa za posledných 25 rokov zvýšilo 9-násobne; z 2,8 % populácie v roku 1998 na 25,7 % v roku 2023.

🔵 V máji 2024 prevládala vo verejnosti emócia úzkosti, na druhom mieste bol hnev. Bezprostredne po útoku hnev vzrástol výrazne, úzkosť len mierne.

🔵 Od ostatných útokov v regióne sa útok na premiéra líšil – pri útokoch, ktoré zrania alebo zabijú ľudí, sa zvyčajne do popredia dostávajú sentimenty (t.j. dlhodobo pretrvávajúce emócie) smútku a vrelosti, zatiaľ čo pri atentáte na premiéra to tak nebolo. To naznačuje, že aj tá časť obyvateľstva, ktorá útok odsúdila, mala problém cítiť empatiu voči obeti. To ale neznamená, že sa šírila radosť - radosť bola na Slovensku dlhodobo nízko, a po útoku klesla na polovicu.

V DEKK inštitúte veríme, že v čase národnej krízy by mali k jej riešeniu prispieť aj vedci a odborníci z praxe. Spojili sme preto sily s kolegami z:

▪️ Ústav etnológie a sociálnej antropológie SAV 🇸🇰
▪️ analytickej spoločnosti CulturePulse 🇸🇰
▪️ UiA - University of Agder 🇳🇴 a
▪️ bezpečnostným think-tankom Adapt Institute 🇸🇰

a pod odborným dohľadom prof. Miroslava Mareša z Katedra politologie FSS MU 🇨🇿 v priebehu 12 dní pripravili tento report.

📈 Účelom tejto analýzy je verejne sprístupniť materiál, ktorý pomôže lepšie chápať polarizáciu na Slovensku a prispeje k lepšej informovanosti úradov, médií aj krízového manažmentu.

Celý report nájdete na webe DEKK Inštitútu - https://www.dekk.institute/ už zajtra.

🎙️ DEKK Inštitút pre Sky News: „Pavol Kosnáč, director of the DEKK Institute in Bratislava who previously spent time with Slovenski Branci studying the group, said it was the "largest paramilitary group in Slovakia" which was "anti-system" and their main ideological trait was patriotism."

🔵 S britskou televíziou Sky News sme sa rozprávali o stave polovojenskej scény na Slovensku a jej možnom prepojení s útočníkom, ktorý 15. mája strieľal na premiéra Roberta F**a.

🎙️ Kosnac "... said, he did not believe Cintula was a member, despite photographs of him on their page.“

🔵 Náš riaditeľ ešte počas svojho doktorandského štúdia strávil roky terénnym výskumom v prostredí polovojenských organizácii v Stredovýchodnej Európe, vrátane Slovenských brancov. Počas tohto obdobia robil hĺbkové interviá s väčšinou dlhodobých členov skupiny. Podľa všetkých zozbieraných dát medzi rokmi 2015 až 2022 nebol Juraj Cintula členom tejto skupiny.

🔵 V najbližších dňoch vydá DEKK Inštitút spolu so ďalšími akademickými a analytickými inštitúciami úvodnú analytickú správu o polarizácii na Slovensku vo svetle pokusu o atentát na premiéra, a pozrieme sa aj na najrozšírenejšie naratívy, ktoré sa k útoku viažu – vrátane vzťahu strelca a Slovenských brancov.

🇸🇰

What social media posts can tell us about Slovak PM shooting suspect Sky News has analysed and verified social media posts associated with Juraj Cintula - the ex-security guard is seen in Facebook posts from the former "largest paramilitary group" in Slovakia.

🔵 „Jednou z najčastejších je predstava, že osoby s antisystémovými názormi sú prosto neschopní alebo hlúpi a nie je potrebné ich argumenty brať vážne. To nezodpovedá realite. Sú medzi nimi aj mladí, vzdelaní aj nadpriemerne zarábajúci,“. hovorí naša analytička pre verejné politiky, Veronika Ciganekova.

🔵 Výraz „antisystém“ dnes ako pojem používajú médiá aj novinári, ale nikto presne nevie, čo znamená – používa sa ako odmietanie mainstreamu a niekedy ako nadávka.

📈 V DEKKu to vidíme skôr ako symptóm. Rozpoznanie a pochopenie týchto symptómov môže viesť k vytváraniu efektívnejších politík a stratégií na zlepšenie sociálnej kohézie a obnovu verejnej dôvery.

A to je niečo, čo by dnes malo byť v záujme nás všetkých.

Analytička pre verejné politiky: Kus pokory neuškodí vedcom, systému ani antisystému Jednou z najčastejších je predstava, že osoby s antisystémovými názormi sú prosto neschopní alebo hlúpi a nie je potrebné ich argumenty brať vážne. To nezodpovedá realite. Sú medzi nimi aj mladí, vzdelaní aj nadpriemerne zarábajúci. Prečítajte si rozhovor v HN magazíne.

🔵 Dnes je to presne rok, čo sme dopísali našu knihu o spoločenskej súdržnosti, dôvere a následkoch ich rozpadu:

📘🇸🇰 Súdržnosť na Slovensku:
Čo drží krajinu pokope, a na čom sa rozpadá?

🔵 Kto by mal záujem sa dozvedieť viac o hlbších príčinách spoločenského napätia, ktoré dnes zažívame, nájdete ju v knihokupectvách Artforum, Martinus a Panta Rhei.



P.S.: Anglický preklad sa výrazne zdržal, ale napreduje - bude k dispozícii odhadom do konca leta.

Súdržnosť na Slovensku: predstavenie knihy Podporiť DEKK Inštitút a zakúpiť si knihu môžete na https://www.donio.sk/sudrznost-na-slovenskuTo support us and buy copy of our book go to this link: https:...

🔵 „Keď pri polarizácii zájdete príliš ďaleko, môže sa vám to vymknúť spod kontroly. A to nie je v záujme ani veľmi pragmatických politických elít. Na to, aby ste si užívali plody svojej mocenskej práce, potrebujete mať spoločnosť aspoň v nejakej miere stability – aby nesiahla po násilí.“. spomínal pred mesiacom náš riaditeľ Pavol Kosnáč v rozhovore.

V DEKKu sme mali diskusie o možnostiach vzniku politického násilia opakovane. Obava z katastrofického rozpadu kohézie bola jedna z motivácii pre náš vznik, keďže sme podobné situácie zažili na Blízkom východe.

📈 Všetky politické strany pred voľbami používali strach ako emóciu mobilizácie svojich voličov. Zároveň, podľa analýzy od CulturePulse, dominantnou emóciou v Slovenskej spoločnosti je posledné mesiace hnev. Až hlboko pod ním všetky ostatné emócie. Podhubie pre politické násilie tak v krajine existuje už nejaký čas.

⭕ Primárna zodpovednosť za upokojenie situácie leží na politikoch – koaličných aj opozičných – a následne na ostatných spoločenských elitách a médiách.

🔵 Za každú cenu je potrebné udržať dva princípy - pokoj a pravdu.

▪️ Kríza je čas skúšky pre každú spoločnosť, a je súčasťou náplne práce politických elít stabilizovať situáciu.

▪️ Pravda a presné informovanie o situácii pomáha tejto stabilizácii. Schopnosť informovať pokojne, a nie viezť sa na vlne senzácie, odlíši seriózne médiá od tých, ktoré vymenili zodpovednosť za čítanosť.

➡️ Ak politické elity nenájdu spôsob ako situáciu deeskalovať, a vysvetliť to svojim stúpencom, situácia sa bude iba zhoršovať. Zodpovednosť za deeskaláciu je na každom z nás, ale primárna zodpovednosť je na politických elitách, keďže tie majú najväčšiu moc, aj najväčší priestor v médiách a na sociálnych sieťach.

🔴 Ak sa situáciu nepodarí deeskalovať, v súčasnej Európe poznáme tri scenáre vývoja spoločenskej nestability – cesta balkanizácie a rozpadu cez občiansku vojnu, cesta uchopenia moci diktátorom, ktorý prisľúbi poriadok tvrdou rukou na spôsob Bieloruska a cesta tzv. „Irish Troubles“, kedy stále viac občanov berie spravodlivosť do vlastných rúk a štát sa delí o kontrolu niektorých teritórií či mestských štvrtí s lokálnymi ozbrojenými skupinami.

🇸🇰 Ani jedno z týchto riešení nie je v záujme Slovenska.

🟢 Každá kríza je ale aj príležitosť – úspešne zvládnutá kríza, ktorá spoločnosť zomkne, v nej buduje pocit spolupatričnosti a sociálnu kohéziu zvyšuje. To je spôsob, ako sa k svojej vysokej kohézii dostali Fíni či Švajčiari – zvládaním kríz.

Kto chce Švajčiarsku prosperitu, musí byť schopný Švajčiarskej disciplíny.

🔵 Máme dnes možnosť sledovať, kto sa správa zodpovedne, kto jasne odsúdi útok na premiéra – bez ohľadu na osobné názory na vládnu politiku, a kto krízu využíva na získavanie politických bodov či zvyšovanie čítanosti.

Nech nám to do budúcnosti slúži ako pomôcka pri výbere, koho voliť a koho čítať.

Analytik Pavol Kosnáč: Keď pri polarizácii zájdete priďaleko, môže sa vám to vymknúť spod kontroly Lepšie poznanie toho, čo nám na krajine nesedí, prispeje k jej postupnému zlepšovaniu, myslí si vedec, ktorý skúma súdržnosť na Slovensku.

🦾 Minulý týždeň náš kolega a projektový riaditeľ, Hugo Gloss, rozprával o vyznáme sociálnej kohézie na konferencii, ktorú organizoval Úrad priemyselného vlastníctva SR.

🔵 Na prvý pohľad sa to tak nemusí zdať, ale súdržnosť a inovácie sú úzko prepojené témy a obe sú potrebné pre rozvoj Slovenska – na ľudskej aj ekonomickej rovine.

🔵 Ak si navzájom neveríme, nebudeme spolupracovať a tak nevzniknú projekty, ktoré by mohli generovať inovácie v akejkoľvek oblasti R&D. A rovnako, ak to štát preháňa s byrokraciou na kontrolu verejných grantov (u)dusí samotný výskum, pretože vedci trávia viac času reportovaním a nie samotným výskumom.

Ďakujeme za pozvanie a tešíme sa na ďalšiu spoluprácu!

"Čo je jadrom polarizácie?"

"... 1️⃣ Na začiatku sú to pohodlné mentálne skratky, ktoré zjednodušujú a splošťujú realitu a dôvody konania iných ľudí.

2️⃣ Nasleduje nálepkovanie, teda hádzanie ľudí do jedného vreca. To poznáme pod pojmami ako dezoláti, slniečkari, fašisti, sorošovci, a podobne. Následne už nemám ochotu ich argumenty počúvať, tobôž sa ešte snažiť ich pochopiť.

3️⃣ Nastupuje morálna nadradenosť - teda môj oponent nie je iný, on je zlý.

4️⃣ A tak dochádza k už spomínanej fragmentácii spoločnosti, kedy sa identita a hodnoty kmeňa, ku ktorému patrím, stávajú mojou primárnou identitou, pričom zaniká prípadná spájajúca identita. Lebo veď nechcem byť asociovaný so “zlými” ľuďmi. Tak sa časť ľudí hanbí za Slovenskú národnosť či štátne symboly.

5️⃣ Piaty a najnebezpečnejší krok je tzv. zakopávanie (“entrenchment”), teda začiatok snahy bojovať a zbaviť sa tých ostatných. Dochádza k volaniu po ideologickej čistote prostredia. Sú výskumy, ktoré ukazujú klesajúcu ochotu liberálov či konzervatívcov pracovať na rovnakom pracovisku, uzatvárať romantické zväzky, a pod."

Náš COO Hugo Gloss sa rozprával s Denníkom Štandard o tom ako DEKK Inštitút
vznikol, o tribalizácii a fragmentácii, ale aj o tom čo by nás mohlo spájať.

🔵 Myslíme si, že diskusia je potrebná naprieč spoločnosťou, a tak sa rozprávame s médiami z rôznych častí mediálneho spektra. Je to prenás jeden zo spôsobov, ako vychádzať z vlastnej bubliny, a zároveň tak lepšie chápeme, čo rôzne časti spoločnosti považujú za dôležité.

🔵 Ukazuje sa, že otázka kohézie, spolužitia, polarizácie či kolektívnej identity zatiaľ rezonuje všade. Zdá sa že sa zhodneme aspoň na tom, že v tejto oblasti máme problém.

Baby steps, Slovakia 🇸🇰 :-)

Analytik: Okrem Štefánika sa na historických hrdinoch nezhodneme, národ to ochudobňuje Polarizácia a neschopnosť sociálnej kohézie sa na Slovensku stupňuje a krajina na to kolektívne dopláca. „Zdá sa, že možno okrem Štefánika sa naozaj nedokážeme zhodnúť na historických...

🇸🇰 Business Leaders Forum nás pozvalo na diskusiu o úlohe firiem v prostredí nízkej dôvery.

Pavol Kosnáč a Hugo Gloss prítomným zástupcom veľkých spoločností predstavili existujúce dáta - ukazuje sa, že dôvera v biznis na Slovensku dlhodobo rastie a celosvetovo patrí biznis k najdôveryhodnejším spoločenským inštitúciám.

➡ Dôvodov je niekoľko, medzi tie hlavné patrí prevažne pozitívna skúsenosť ľudí s biznisom z každodenného života, kedy biznis produkuje žiadané služby a produkty a zákazník zvyčajne dostáva to, za čo zaplatí.

➡ Firmy však plnia aj dôležitú spoločenskú rolu zamestnávateľa.

➡ Okrem toho mnohé z nich pomáhajú znižovať stres ľudí z rýchlosti a nepredvídateľnosti sveta tým, že stabilizujú časť ich života – príjem a prácu.

A to skutočne nie je málo.

Ak má firma poctivé produkty, dobré vzťahy na pracovisku a stará sa o komunitu, pomáha budovať nielen dôveru vo vlastnú značku, ale aj dôveru v biznis a voľný trh a nakoniec aj v systém ako taký.

Rastúca dôvera ale znamená aj rastúce očakávania – spoločnosť, a neraz aj vlastní zamestnanci od firiem očakávajú hodnotové postoje, ktoré ich niekedy môžu tlačiť do situácie, kedy sa stávajú aktérmi kultúrnych vojen a silne politizovaných tém.

Tieto aj ďalšie témy sme otvárali s prítomnými členmi BLF. Bola to podnetná a otvorená diskusia presne toho typu, ktorý máme radi – keď sa zároveň učíme aj my.

Ďakujeme za pozvanie!

Čelíme kríze dôvery aj rozpadu súdržnosti. Ako môžu pomôcť firmy? - V priestoroch Generali Slovensko sa 7. decembra uskutočnilo štvrťročné stretnutie členských firiem Business Leaders Forum, posledné v tomto roku. Jeho súčasťou bola voľba riaditeľky združenia aj voľba nového poradného výboru. Hosťami stretnutia boli Pavol Kosnáč a Hugo Gloss z D...

Naša knižka Súdržnosť na Slovensku sa vydala na cesty!

Videla kus sveta a nadviazala nové priateľstvá. Nakoniec sa rozhodla stráviť nejaký čas v Sýrii, v provincii al-Hasaka, ktorá je domovom vedúcich postáv veľkého arabského kmeňa Šammar. 👳🏽‍♀️

„Lídri kmeňa Šammar zo severnej Sýrie zdravia moderné kmene na Slovensko! Počuli sme, že sa vaša krajina tribalizuje a ako jeden z najväčších a najúspešnejších kmeňov v blízkovýchodnom susedstve vám preto ponúkame naše dlhoročné know-how!“

Kmeňová rada Šammar, Sýria, november 2023.

Ak sa chcete dozvedieť viac o tom, ako proces tribalizácie a rozpadu súdržnosti funguje a čo našej spoločnosti spôsobuje, navštívte kníhkupectvo Artforum v Bratislave či Banskej Bystrici a kúpte si novú knihu DEKK Inštitútu, ktorú spoločne pripravilo viac ako 20 domácich i zahraničných expertov.

Alebo si ju z Artfora objednajte online. :)

Príjemné vianočné čítanie praje,

tím DEKK 🎄

DEKK Inštitút DEKK Inštitút je nezávislá výskumná organizácia skúmajúca spoločenskú kohéziu a sociálnu stabilitu.

Edelman Trust Barometer 2023:

3 dlhodobé trendy v meraní dôvery vo svete:

1⃣ Prvých 19 rokov merania boli najdôveryhodnejšími inštitúciami na svete neziskové organizácie. V r. 2020 - prvý rok pandémie - to bol štát. Posledné 3 roky to je biznis.

2⃣ Ázia a Blízky východ sú miesta s najvyššou medziľudskou dôverou. Vysoko rozvitým demokraciám sa darí pomerne zle, rozvíjajúce sa krajiny sú na tom lepšie.

3⃣ Najvyššia dôvera je tradične v rodinu a blízkych.

Negatívnym trendom súčasnosti je posun od ideológie k identite.

⚡Podľa prieskumu sme sa posunuli od polarizácie, kedy sa spoločnosť delí na tábory, ku kopaniu zákopov („entrenchement“), kedy ľudia z rôznych táborov spolu odmietajú komunikovať a zdieľať spoločný životný či pracovný priestor – rastie dopyt po ideologickej čistote na pracoviskách či v obytných priestoroch. USA sa ukazujú ako jedna z krajín s najhoršími výsledkami – napr. iba 20% ľudí je ochotných pracovať s niekým, koho presvedčenia sa výrazne líšia od ich vlastných.

Zosilňovače polarizácie:

☑ 1. ekonomický výkon a očakávania výkonu (percepcia)

☑ 2. vysoké inštitucionálne rozdiely v dôvere (rozdiely v dôvere medzi rôznymi spoločenskými inštitúciami na úrovni 30-40%+)

☑ 3. masívny rozdiel v spoločenských vrstvách (dôvera u 10% najbohatších výrazne rastie, u štvrtiny najchudobnejších rýchlo klesá)

☑ 4. boj o pravdu (rozpad dôvery v autority - strata dôvery v informácie a expertov)

✌ Podľa Edelman barometra je dnes biznis vnímaný ako jediný pomerne morálny a kompetentný segment spoločnosti, v porovnaní s ostatnými inštitúciami.

https://www.edelman.com/trust/2023/trust-barometer

🇸🇰 V kontexte Slovenska je situácia vyrovnanejšia, ako situácia v USA a niektorých ďalších západných krajinách - najvyššu dôveru majú univerzity a vedecké inštitúcie, a o tretie miesto sa lokálne slovenské firmy delia s miestnou samosprávou (municipalitami).

Dôvera v biznis je ale jeden z najstabilnejšie rastúcich ukazovateľov aj na Slovensku - viz. Trendov [ne]dôvery 2023 na https://www.dekk.institute/trendy-ne-dovery-2023/

2023 Edelman Trust Barometer Lack of faith in societal institutions triggered by economic anxiety, disinformation, mass-class divide, and a failure of leadership brought us to where we are today — deeply polarized.

Ako spojiť našu krajinu tak, aby k sebe našli cestu aj ľudia s opačnými názormi?

▶ Znie to ako jednoduchá otázka, ale ukazuje sa, že v praxi nám to až tak nejde. Pavol Kosnáč a Hugo Gloss z DEKK-u mali možnosť o tejto problematike diskutovať s pozvanými hosťami na podujatí "Spojená krajina", aj keynote-speakerom, antropológom Jurajom Buzalkom.

*****
Diskusia ukázala rôzne perspektívy na dejiny Slovenska aj ich riešenia, ale zhodli sme sa na minimálne na dvoch veciach:

1⃣ Slovensko je neštandardné v tom, že mu chýba tzv. národný, resp. štátny mýtus, ktorý by bol prijímaný väčšinou populácie. Takýto mýtus je príbeh o tom, ako krajina a jej obyvatelia vznikli, kým sú a čo je pre nich dôležité. Časti týchto mýtov sú neraz nepresné, zjednodušené či priamo vymyslené, ale plnia dôležitú úlohu podkladu kolektívnej identity, ktorá pomáha preklenúť rozdiely, kooperovať a udržiavať mier a poriadok v spoločnosti.

2⃣ "Vyprázdnenosť" slovenských dejín, istá kolektívna amnézia, má často spomínané nevýhody, ale má aj svoje výhody. Ak totiž nájdeme spoločnú víziu, niečo na čom chceme všetci spolupracovať, je ľahšie to uviesť do života, pretože nieje potrebné zdĺhavé vyjednávanie s rôznymi historickými záujmami a historickou pamäťou.

*****

🇪🇺 Ďakujeme Zastúpenie Európskej komisie na Slovensku za pozvanie a možnosť podeliť sa o náš výskum.

Sme radi že podobné iniciatívy existujú, a zapája sa do nich stále viac ľudí. Veríme že budúci rok bude rásť účasť aj diverzita zastúpených organizácii, a môže sa tak časom skutočne stať platformu pre inak ťažko zmieriteľné názorové skupiny.

⚠ Pretože ak nebudeme vedieť čo znamená slovenská kolektívna identita, ťažko budeme vedieť prispieť do debaty o tom, aká by mala byť tá európska.